Holiday With Stepbrother [H.S]

*17*

Few days later

Prešlo pár dní a dnes je posledná noc v tejto vile. Od rána tu vládne čudná atmosféra.  Harryho som od rána nevidela, ale to mi vyhovovalo. Dni som strávila s Rayom. Zobral ma na najkrajšie miesta v Miami. Urobil nám krásny program a tieto dni si určite budem pamätať. Až na pár hádok s Harrym je to tu docela fajn. Myslela som si, že sa budem nudiť, ale Ray všetko zmenil. Harry si svoje úlovky vodí do vily, čo ma vie veľmi pekne nahnevať. Vždy sa s ním kvôli tomu začnem hádať.
Dnes vonku výnimočne prší. S Rayom sme sa niekam museli ukryť a najbližšie miesto bola naša vila.
Sedeli sme v obývacej miestnosti a rozprávali sme sa.

„Naozaj si nemala priateľa?"opýtal sa a pozorne ma počúval. Zasmiala som sa.

„Nie nemala"odpovedala som a hanblivo pokrútila hlavou. Prisadol si bližšie.

„Hej"povzbudivo do mňa drgol „Ešte stále to môžeme napraviť"mrkol na mňa. Zasmiala som sa.

„Myslím to vážne a ty sa smeješ?"vyčítavo sa na mňa pozrel. Ruky som dala do obranného gesta. Využil to a začal štekliť. Nekontrolovane som sa začala vykrúcať a smiať sa ako blázon.

„Dosť!"kričala som pomedzi smiech. Ležala som na pohovke a Ray sa nadomnou skláňal a šteklil ma.

„Sľúb mi, že sa uvidíme"

„Sľubujem!"zakričala som. Prestal ma štekliť a sadol si. Vyčerpane si utrel imaginárny pot z čela a usmial sa na mňa. Posadila som sa tesne k nemu.

„Naozaj sa ešte uvidíme?"neisto sa opýtal.

„Jasné, že sa uvidíme"brnkla som mu po nose a usmiala sa. Cítim s sa pri ňom príjemne. Spríjemnil mi dovolenku a za to mu som vďačná. Milo sa usmial a pohladil ma po líci. Začal sa približovať. Tesne pred mojou tvárou sa zastavil a zadíval sa mi na pery.

„Tak veľmi ťa chcem ochutnať"zašepkal a kusol si do pery. Vydýchla som zadržiavaný dych. Naše pery boli seba len pár milimentrov ďaleko. Pramienok vlasov mi zastrčil za ucho. Snažil sa byť nežný a aj bol. Pritiahol si ma k svojej tvári bližšie a začal ma bozkávať. Spolupracovala som.

Harry's POV

Prší. Počasie neobvyklé pre Miami. Sledoval som kvapky, ktoré stekali po okne. Dnes som sa celý deň cítil čudne a preto som nevyšiel ani z izby. Mal som tu návštevu, ďalšie nevinné dievča, ale po tom ako som si s ňou užil musela odísť, tak som zostal sám. Shirley. Pri spomienke na ňu a na našu včerajšiu hádku som sa pousmial. Bola veľmi nahnevaná, ale ja ako vždy som sa do toho vžil a provokoval ju ďalej. Bože, tá robila grimasy od hnevu. Teplý vzduch som vypustil na okno, kde sa zjavil malý obláčik. Prstom som do neho napísal jej meno. Úsmevom som pokrútil hlavou. Začal mi zvoniť mobil. Nenamáhal som sa postaviť a len som nadvihol hlavu. Samozrejme som nedovidel, ale bolo mi úplne jedno, kto volá. Bol som zabalený v huňatej deke ako malé bábätko, no akurát, že som bol celkom nahý. Hlavou som ako mačka prešiel po vnútornej strane deky a slastne zatvoril oči. Chýbajú mi časy, keď som bol dieťa. Keď bola s nami mama...Z môjho zamyslenia ma vyrušili dva hlasné smiechy. Jeden som poznal veľmi dobre, patril Shirley, ale ten druhý? Netuším, no určite patrí nejakému chlapovi. Ihneď som spozornel a postavil sa. Medzi tým, ako som sa obliekal počul som znova hlasy a smiech. Zrýchlil som tempo a navliekol si tričko. Vlasy mi stáli a rozhodol som sa pre hrebeň menom ruka. Prehrabol som si ich na bok a hneď sedeli na svojom mieste. Vybehol som z izby ako neriadená strela. Na schodoch som spomalil. Žiadne hlasy som už nepočul. Pomalými krokmi som prešiel k dverám obývačky. Bola otvorená dokorán. Nakukol som do nej, ale nič som nevidel. Spravil som krok dopredu a zabudol som ako sa dýcha. Sedela obkročmo na nejakom čiernovlasom chlapovi. Bozkávali sa, akoby im išlo o život. Preglgol som veľkú hrču, ktorá sa mi usadila v hrdle. Tak Shirley toto si nemala. Nikto ťa nemôže mať skôr než ja! O dva kroky som odstúpil a pripravil si diabolský plán. Do obývačky som vošiel akoby tam nikto nebol.

„Panebože!!"prekvapene som zhíkol. Odlepili sa od seba a nechápavo na mňa civeli.

„Čo to robíš, Shirley?"bolestne som sa opýtal a tváril sa, že sa mi stlačia slzy z očí.

„Kto je to?"opýtal sa jej a obzeral si ma. Shirley sa už nadýchla, že mu vysvetlí, ale predbehol som ju.

„Ja? Kto som ja? Ja ti poviem, kto som! Som jej manžel!"začal som kričať a zatiaľ mi stihla vypadnúť aj jedna falošná slza. Shirley na mňa zmätene hľadela.

„Never mu! Je to môj nevlastný brat!"začala sa obraňovať.

„Ty máš brata?"s obavami sa jej pýtal. Už jej prestával veriť.

„Ty jej veríš? Veď ti klamala a klame ti aj teraz! Ja som jej právoplatný manžel, ale ona ma stále s niekym podvádza. Som v koncoch, ale hovorím ti Shirley viac už neznesiem! Zbalím sa vezmem naše deti a odídem"utrel som si falošné slzy. Shirleyin pocit som tentoraz nevedel indentifikovať. Bol medzi zmätenosťou a hnevom. Veľkým hnevom.

„Aké deti? Čo to tu splietaš?"opýtala sa.

„Naše Shirley! Naše malé deti, ale ty si nepamätáš ani ich mená, lebo stále si preč od svojej rodiny"hovoril som. Normálne by ste ma mohli dať hrať do nejakého filmu. Miestami som aj sám sebe veril svoju lož. Ten debilko mi to asi celé zhltol, podľa jeho výrazu tváre.

„Bude lepšie ak pôjdem"nemotorne sa postavil a falošne sa usmial na Shirley.

„Nie, nechoď! Ty mu veríš? Všetko si len vymýšla"ohradila sa pred ním. Urobil som psí ksich so sklonenou hlavou.

„Áno verím"povedal a odišiel. Počkal som si kým som nepočul tresknutie dverí a vybuchol som do smiechu.

„Čo to malo byť?!"kričala a postavila sa so založenými rukami. Stále som sa smial. „To ťa stále baví mi ničiť život? Čo ak som ho mala rada? Prečo to robíš? Prečo?"poslednú otázku zašepkala lebo sa jej zlomil hlas. Nahnevane si sadla na pohovku a chytala sa za hlavu. Prestal som sa smiať.

„Bola to sranda"usmial som sa a spokojný so svojou prácou som si k nej prisadol.

„Kedy ti konečne..."chcela hovoriť, ale umlčal som ju hodením vankúša po nej.

„Buď rada, že som ťa ho zbavil. Aj tak by ste sa už nikdy nevideli, tak čo riešiš sestrička?"vyložil som si nohy. Postavila sa, hodila po mne vankúš a odišla. Vzápätí sa vrátila akoby niečo zabudla.

„Mimochodom máš naopak tričko"povedala a odišla. Pozrel som sa na svoje tričko a fakt som ho mal naopak. Cool. Tak fajn, zas som sám ako prst. Dnes je, ale posledná noc na tomto mieste a ja chcem odísť v dobrom, čiže...

Ahoy.. Tak, čo poviete? Hm?
Btw ďakujem za reads a vote veľmi ma teší, keď vidím počet videní a hlasov...Veľmi ďakujem a dúfam, že časťami sa vám to aspoň nejak oplatím.. Ďalšia časť bude mega dlhá, tak sa pripravte.. Vydaná bude v piatok alebo v sobotu ešte uvidím.. Teraz totižto nemám čas... Alebo som lenivá, aj keď v hlave mám napísanú celú časť, no ťukať tie slová do mobilu je veľmi namáhavé.. 😂😂
😍😍I 💖💖💖💖💖