„Dobré ráno"usmiala sa na mňa matka. V hlave mi rozrobila rozruch. Bolelo ma celé telo a cítila som ako mi do hlavy niekto pichá ihlu. Zamračila som sa a prstami si premasírovala spánky.
„Musíš, tak kričať? Bolí ma hlava"vyčítala som jej a otvorila chladničku. Hľadala som v nej niečo, čo by ma zbavilo bolesti. Naozaj som jediný človek, ktorý si myslí, že všetko jedlé sa nachádza v chladničke? A tým myslím aj tabletky.„Ako bolo včera?"vyzvedala a bradu si podoprela rukami. Z chladničky som vybrala mlieko. Možno to pomôže.
„Čo sa neopýtaš Harryho?"hovorila som ticho a pomaly, lebo aj hlasivky mi haprovali. Napila som sa mlieka, ale hneď ho do drezu vypľula lebo bolo kyslé.
„Opýtam sa, o to sa neboj. Aspoň mi prezradí, čo si včera vystrájala"oprela sa o stoličku a ťukala do mobilu.
„Nič zaujímavé sa nedozvieš, len to, že som tancovala na barovom pulte"pri tej myšlienke som sa usmiala a zároveň zamračila, keď som si spomenula na to ako sa to skončilo. Vypúlila na mňa oči a neveriacky sa zasmiala.
„Moja dcéra Shirley tancovala na barovom pulte?"opýtala sa s úsmevom. Je iná ako iné matky. To ste si iste všimli. Prikývla som a znova otvorila chladničku. Niečo si zamrmlala a vrátila sa späť do virtuálneho sveta. Nič, čo by mi pomohlo som nenašla. Zúfalo som zavrela chladničku a posadila sa ku matke.
„Bolí ma hlava"zafňukala som do dlaní.
„Zvykaj si zlatko"poklepkala ma po ramene a postavila sa.
„Idem do práce. Prídem až večer s Maxom. Nezabite sa a Harry si išiel ešte po zvyšné veci, tak o chvíľku by mal byť späť. Bud milá,"zhrozene som sa zatvárila „dobré, tak sa snaž byť milá. Poobede niečo navar alebo ak nie, objednajte si pizzu. Možno tu prídu aj Harryho kamaráti, tak prosím ťa nevyvádzaj, dovolila som mu to. Tabletky od bolesti hlavy máš hore."ukázala na hornú časť linky „Maj sa a ešteraz, snaž sa byť milá"usmiala sa a odišla. Nemala som silu to okomentovať. Toľko som toho mala na jazyku, až ma svrbel. Nuž, dnes sa zdržím len v izbe. Šuchtavým krokom som sa dostala ku kuchynskej linke a otvorila hornú časť. Videla som škatuľky, ktoré boli úplne hore a kedže som človek menšieho vzrastu nedotiahla som tam. Vyštverala som sa na linku a natiahla sa po škatuľku, ale aj tak som bola malá. Len pár centimetrov chýbalo. Skúsila som to znovu.
„Kristepane!"zhíkol hlas, ktorý mi svojou existencou sťažuje život. Schmatla som škatuľku a zoskočila z linky.
„Hneď z rána tu strašíš"usmial sa a pokrútil hlavou.
„Daj mi pokoj Styles. Mám ťa už po krk. Zľahčime si situáciu a tvárme sa, že tu niesme"chystala som sa napustiť si vodu. Nadýchol sa, že niečo povie, ale prerušila som ho ukazovákom. Stíchol a pobral sa kade ľahšie. A takto to bolo celý deň. Celý čas som bola v izbe a on tam hučal so svojími kamošmi. Nemala som náladu ich počúvať, tak som si pustila hlasnú hudbu a ľahla si do postele. Lenže to by neboli oni keby sa mi nenasačkovali do izby. Niekto hlasno zaklopal aby som ho počula. Stíšila som hudbu a išla otvoriť. Máličko som pootvorila dvere.
„Áno?"spýtavým hlasom som sa pozrela do modrých očí.
„Ahoj. Ja som sa ťa len chcel opýtať..."koktavo prehovoril a poškriabal sa na zátylku „no, ahm, nejdeš si pozrieť film? Sme dole všetci a je nuda a tak ma napadlo, či by si..."
„Nie, ďakujem. Radšej ostanem tu"usmiala som sa a zatvárala dvere. Rukou zastavil zatvárajúce dvere.
„Len sa budeš nudiť. Poď prosím. Harry aj Liam budú ticho a ak nie, tak ich umlčím"hodil psí pohľad. Vyzeral roztomilo a vlastne ma to aj dojalo. Také pohľady ma vždy dostanú. Prižmúrila som oči.
YOU ARE READING
Holiday With Stepbrother [H.S]
FanfictionStála som pred ním a potláčala horké a ťažké slzy. Musela som mu klamať. Nemôžeme pociťovať k sebe niečo viac, než je dovolené. Zhodil vázu, ktorá sa hneď rozbila na milión kúskov. „Vidíš to?!"opýtal sa a ukázal na rozbitú vázu na zemi „toto je moj...