Holiday With Stepbrother [H.S]

*15*

Harry's POV

„Ja ľutujem každú jednu chvíľu s tebou"

Jej prenikavý hlas, ktorý sa triasol mi znel v ušiach ešte pár minút po tom ako odišla. Neviem prečo, ale jej slová ma pichali a veľmi boleli. Nechcem aby to bolelo. Veď mňa nič nemôže položiť, absolútne nič. Potriasol som hlavou, aby som zahnal jej slová. Nahodil som výraz pubertiaka, ktorého nič netrápi. Pomalými krokmi som vyšiel hore a namieril som si to do svojej izby, no počul som vzlyky. Nechcel som ju vidieť plakať. Nad jej slovami by som premýšľal viac než doteraz. Otvoril som svoju izbu a najprv si sadol na posteľ.

Mobil som nervózne obracal v rukách a zamyslene hľadel do zeme. Potreboval by som sa zbaviť myšlienky na ňu. Nemôžem na ňu myslieť, veď sme "súrodenci". Možno ju začínam mať rád. Nie, to určite nie. Keď sme sami rád ju provokujem a urážam ju. Baví ma sledovať jej meniace sa ksichty, ale keď niesme sami som napätý. Keď som videl, že na letisku sa s Louisom obímala najdlhšie chcel som ju zdrapiť za vlasy a dovliecť do lietadla bez obímania. Ale to by som neurobil. Louis je môj najlepší kamoš a ju nenávidím. Aj keď síce zišla by sa mi od nej jedna vec. A tou vecou myslím poctivosť. Strašne ma to na nej priťahuje. Jej čistota, nevinnosť ohh. Tieto veci ma odjakživa fascinovali. Rád som prvý, kto vezme dievčaťu to najcennejšie a málokde sa nájde osemnásťročná panna. Ak by sa dalo, chcel by som aby ňou ostala naveky,
keď už ju nemôžem mať ja. Kým budem pri nej ja, nikomu nedovolím mať ju skôr, než ja. Teraz potrebujem vypadnúť. Vlasy som si prehrabol dozadu a postavil sa. Rád chodím po dome nahý. Je to také uvoľňujúce. Škoda, že tu nieje nudistická pláž. Otvoril som skrinku nahádzanú mojími vecmi. Nebol čas si ich včera poukladať, ale keď sa vrátim a budem mať čas určite si ich dám do poriadku. Mam rád veci poporiadku a pod kontrolou. Vybral som si čierne džínsy a biele tielko. Hneď som sa aj obliekol. Zobral som si čierne okuliare a bleskovo odišiel, no ešte pred odchodom som sa zastavil. Nič som nepočul. Už asi neplakala alebo odišla. Mám ju na háku. Nezaujato a sám pre seba som mykol plecom a odišiel.

Prechádzal som popri nejakej reštaurácií. Pred ňou sedela partička dievčat. Viac než sedemnásť mať nemohli. Vyhliadol som si tú s najskromnejším úsmevom. Mala blond vlasy, modré oči, ktoré za jej okuliarmi svietili a aj celkom dobrú postavu, no k Shirley by som ju neprirovnával. Len z pár sekúnd sa dalo rozoznať, že je veľmi plachá a ja profík samozrejme viem rozoznať dievčatá, ktoré už mali pohlavný vstyk a ktoré nie. Toto plaché stvorenie si týždeň nesadne, tomu verte. Určite ju zbalím. Mne neodolá nikto, no keď nepočítam Shirley a to dievča z lietadla. Vykročil som k pätici dievčat. Prihovoril som sa k ním ako cudzinec a tváril som sa, že sa neviem dostať do svojho domova. Pár slov teda klamstiev  ešte zopár komplimentov, trošku pervérznosti a už boli všetky hotové. Tá, ktorú som si vyhliadol stále uhýbala pohľadom aby ma ním nezhĺtla. Prihováral som sa k nej a ona hanblivo odpovedala. Potom sa jej jazyk naštartoval a hovorila somnou. Povedal som jej aby mi ukázala ako sa dostanem naspäť na svoju ulicu. Ani neváhala a išla somnou. Toto bude ľahký oriešok.

Shirley's POV

Holými nohami som prechádzala po jemnom piesku. Slnko mi svietilo priamo do očí, ale vôbec mi to nevadilo. Bola som pokojná a po veľmi dlhom čase som mala pocit, že mi absolútne nič nechýba. Cítila som sa slobodná a myslela som si, že môžem všetko. Posadila som sa na vyhriatu pláž a zadívala sa do diaľky. More sa vlnilo a bolo pokojné, tak ako všetko naookolo. Na pláži prekvapivo nebolo veľa ľudí, čo bolo čudné. Mala som chuť ponoriť sa do mora a už sa nevynoriť. Ovial ma po tvári teplý vánok, ktorý ma donútil slastne zatvoriť oči. Otvorila som ich a vo výhľade na krásne vlniace sa more mi bránila približujúca sa polonahá mužská postava. Pekná vypracovaná hruď, na ktorej bolo vidieť, že svaly na nej sú dlhodobo pestované. Jeho tvár mi povedomá a ani len známa nebola. Hnedé oči k tomu čierne vlasy a ružové pery. Tesne predomnou sa zastavil a následne si ku mne prisadol. Okey, mám prisediaceho. Je to normálne, však?

„Ahoj, si odtiaľ?"opýtal sa svojím dokonalým úsmevom.Vyzeral ako anjel bez krídel. Hltala som jeho slová a najprv mi museli prejsť krkom aby som mohla odpovedať.

„Ahm..áno teda nie, som tu len na dovolenke inak som z Londýna"odpovedala som a pokúsila som sa o dokonalý úsmev. Pokus márny. Skúste prosím znovu.

„Ako sa voláš?"opýtal sa. Mal čudný prízvuk, ale akej národnosti to neviem.

„Shirley a ty?"nastavila som k nemu ruku a on ju hneď prijal.

„Ray, teší ma"jemne potriasol mojou rukou. Mal pevný, ale za to jemný stisk.

„A ty Ray odkiaľ si?"opýtala som sa a ruky si uložila do lona.

„Som z Francúzska, ale bývam tu"tak preto ten zvláštny prízvuk. Kútikom sa usmial a začali sme sa viac spoznávať. Rozprávali sme sa a smiali sme sa dlho, až kým mu niekto nezavolal a on musel odísť, ale dohodli sme sa, že sa tu zajtra stretneme a ukáže mi Miami. Zatiaľ sme si sadli a bohato si rozumieme. Možno, že je to osud a ja práve tu stretnem toho pravého. Ozaj smiešna predstava.

Otvorila som dvere vily. Bolo zamknuté, takže Harry tu asi nebude. Paráda! Prešla som do kuchyne, kde som si do pohára naliala pomarančového džúsu. Napila som sa a niečo som  začula. Pomalými krokmi som vyšla na chodbu aby som zistila, čo to je. Počula som tlmené zvuky. Vykročila som na schody. V polovičke schodov mi už všetko bolo jasné. Boli to hlasné vzdychy nejakého dievčaťa.  Aj keď ma nikto nevidel nevedela som ako sa mám tváriť alebo či sa vôbec pohnúť. Bolo mi z neho zle. Predstava, že sním tam teraz je nevinné dievča, ktoré bolo panna je pre mňa veľmi bolestivé, keď viem, že by som mohla takto skončiť ako ona, pretože Harry Styles sa po noci s tebou nikdy neozve a ignoruje najviac ako sa len dá. Neviem ako tie baby, ale ja by som sa cítila veľmi ponížená. Zbehla som späť do kuchyne a sadla som si za stôl. Po niekoľkých minútach sa ozval chrapľavý smiech a hlasné kroky dole schodmi. Teraz čo? Nemám únikovú cestu. Uvidí ma tak či tak. Rozmýšlaj!!

„Čo tu robíš?"opýtal sa akoby moja prítomnosť v tomto dome bola absolutná. Stál zamnou a mne sa nechcelo na ňho pozrieť. Asi by som sa pozvracala.

„Som tu na dovolenke"jednoducho som odpovedala. Šuchtavými krokmi prišiel bližšie a svojou polonahou postavou sa postavil predomňa a oprel sa o pult pred sebou. Dívala som sa všade, len nie na ňho.

„Pozri sa na mňa"povedal. Pokrútila som hlavou. Nechceme predsa aby som vyvrátila obsah môjho žalúdka.

„Pozri sa na mňa"zopakoval drsnejším hlasom. Prekonala som sa a pozrela sa mu rovno do jeho uspokojených očí.

„Počula si to, však?"opýtal sa.

„Bohužiaľ áno"prikývla som zúfalým hlasom.

„To som rád"usmial sa. Odtrhla som od neho zrak.

„Harry? Hovoril si, že nemáš nikoho"počula som dievčenský hlas zamnou. Obzrela som sa a stálo tam presne ako som očakávala nevinné dievčatko, ktoré sa odteraz stane aj naivným lebo bude čakať na Harryho. Pristúpila k nám bližšie a všimla som si, že ťažko chodila.
„Nie nemám nikoho. To je moja.."zamyslel sa a hľadal správne slová.

„Niesom jeho a som tu len,  ako jeho spolubývajúca"akože som sa usmiala. Z jej zmäteného výrazu sa stal krásny skromný úsmev.

„Už by si mala ísť spať, Shirley večerníček sa už skončil"provokatívne sa zasmial. Bodla som ho pohľadom a odišla do svojej izby. 

Ahojce..  Tak,  čo ako sa páčil Harryho pohľad?  Najradšej by som ich všetky hádky preskočila tam, kde budú spolu.. Nebojte sa bude aj žúžo v budúcich častiach.. Máte sa na čo tešiť.. 😀😀

I 💖 you 💞💞💞💞