Holiday With Stepbrother [H.S]

*6*

„Dobré ránko" s veľkým úsmevom som ju pozdravila.

„Skôr dobré poobedie Ruženka"usmiala sa a otvorila chladničku s úmyslom vybrať zeleninu.

„Ty si mi zmenila meno?"udivene som sa na ňu zatvárila a zastala v strede kuchyne.

„To by som si nedovolila"venovala mi krátky pohľad, ale hneď sa späť venovala zelenine. Presunula som sa k chladničke dostať z nej niečo pod zub.

„Bol tu včera Maxo?"opýtala som sa a pritom sa kyslo tvárila pretože som sa práve napila kyslého mlieka. Radšej som ho uložila späť do chladničky a na dnes zvolila toast od matky.

„Áno. Bol tu so synom."

„Prečo si ma neprišla zobudiť?"sadla som si k stolu a naliala si džús.

„Max to zamietol."

„Ten Maxo sa mi páči, čím ďalej, tým viac... Čo ste robili bezomňa?" opýtala som sa a kusla do matkinho diela. Toastu.

„Najedli sme sa, pozreli sme si film, ale iba mi dvaja. Jeho syn musel niekam odísť"vyčerpane si prehrabla vlasy a prisadla si.

„Aký je ten jeho syn?"zaujato som na ňu čumela a prežúvala veľké kusy toastu.

„Je presná kópia Maxa. Je milý a šarmantný a určite sa ti bude páčiť. Predsa to bude možno tvoj nový braček"zabehlo mi. Musela som nabrať dych a reagovať na jej slová.

„Matka nemyslíš si, že na niečo také je skoro? Poznáte sa... Počkať! Koľko s ním chodíš?"

„Sme spolu už...rok aj niekoľko mesiacov."nervózne sa hrala s prstami a tvárila sa ako nevinný králik.

„Č-čo?"tentoraz mi zabehla vlastná slina.

„Prepáč. Nevedela som, či si na to pripravená a Max bol vždy toho názoru, aby sme počkali, kým to nebude vážne"pokúsila sa o nemotorný úsmev zatiaľ, čo ja som sa snažila pochopiť jej čin.

„Ty máš priateľa rok a ja sa to dozviem až teraz?! Ako vážne?! Teraz mi povedz, že sa idete brať..alebo ste sa nebodaj vzali potajomky!? No to už naozaj nebudem prekvapená!"hlas mi pomaly ale isto silnel. Urazene som sa oprela o stoličku a čakala, aké prekvapenie ma ešte čaká.

„Ja som si myslela, že na to niesi pripravená. Pochop ma, nevedela som ako to príjmeš.. Vieš, s Maxom sme si uvedomili, že sa máme radi, ale na svadbu je skoro, no chceli by sme byť spolu.... Shirley, prosím nehnevaj sa. Ber to z tej lepšej stránky. Budeme rodina. Ty, ja, M-" 

„Nie!!"prerušila som ju hlasným skríknutím „už nikdy nebudeme kompletná rodina! Otca mi žiaden Maxo nenahradí!! Nikdy!"z očí sa mi drali slzy, ale i tak som ich potlačila. Nahnevane som sa postavila a rozbehla sa do svojej izby.

Ľahla som si bruchom na posteľ a v rukách zvierala rodinnú fotku. Boli sme na nej všetci. Ja, matka, otec. Vtedy sme boli kompletná rodina, ale keď otec odišiel rodina sa rozpadla a nikto ju znova nezacelí. Ani Max, dokonca ani matka. Viem, ako sa mama snaží nahradiť mi otca, ale nedokáže to. Otec bol jediný svojho druhu. Prajem matke šťastie, kto by aj nie? Ale neprajem si aby ona chcela, aby som sa tvárila, že Max je môj otec. Veď ho poriadne ani nepoznám a to, že ho matka tajila rok mi vôbec nepomohlo k tomu, aby som sa aspoň tvárila, že mi ho nahradí. Nepochybujem, že Max je dobrý a šľachetný muž, ale pochybujem, či dokáže byť dobrým a šlachetným mužom pre matku a pre mňa príbuzným. Nepoznám ani jeho syna a matka chce aby som ju pochopila, ale veď ja ju chápem. Chce lásku, chce byť milovaná, veď to chce každý. Ja sa len o ňu bojím, že sa sklame a znova stratí osobu, ktorú bude milovať. Neplačem. Nemám slzy. Som silná. Nebudem plakať. Ovládla som svoju myseľ a ticho rozmýšlala. Ozvalo sa tichě „Môžem?" spoza dverí. Nič som nepovedala. Pomaly vošla a sadla si na kraj postele. Vydýchla si  a zadívala sa na mňa.