Holiday With Stepbrother [H.S]

*18*

Shirley's POV

Rayove číslo som vytáčala už asi desiaty krát, ale stále nič. Ako si to mohol Harry dovoliť? A vlastne prečo to urobil? Nenávidím ho. Ničí všetko, čo začínam mať rada. Raya som si obľúbila, no zatiaľ som ho nemala veľmi rada. A ten bozk? Nič pre mňa neznamenal, ale mohol by keby sa neobjavil ten slizký had. Ray nezdvíhal, tak som to nechala radšej tak. Postavila som sa z postele a prešla k oknu zaplnenému kvapkami. Sadla som si na parapetu a dívala sa cez okno, ako prší. Deprimujúce, no upokojujúce. Dážď pomaly klesal a okno vydalo zvuk bubna. Zopár krát sa zvuk zopakoval a nakoniec ustúpil. Dážď ustúpil a na oblohe sa začali diať krásne veci. Objavila sa dúha a mraky sa rozleteli do inej krajiny. Postupne vyšlo slnko, ktoré aj tak čo chvíľa zapadne. Všetko sa dialo pomaly a zároveň, tak rýchlo. Čas ubiehal rýchlo, ale chvíľa pri okne sa zdala nekonečná. Ani som sa nenazdala a zapadlo slnko a deň pomaly nahrádzala noc. Zrazu som počula klopanie na dvere. Nemusela som hádať a hneď som vedela, kto to je.

„Vypadni"zavrčala som a oprela sa o stenu za sebou. Bola príjemne studená. Slasť pre moje rozhorúčavené telo.

„Prichádzam v mieri"ozvalo sa spoza dverí.

„Choď preč"naštvane som povedala a sklonila hlavu k mojím nohám. Všimla som si, že moje nohy sú akési chudé než boli pred mesiacom. Zdalo sa mi, že z mojich plných nôh sa stali dve špáradlá, ale to sa mi len zdalo.

„Chcem sa ťa niečo opýtať"povedal a potichu zaklopal. Prevrátila som očami a nohy spustila z parapety dole. Ešte som sa nechystala otvoriť.

„Prečo? Chceš ma zas urážať, alebo mi predstavíš naše imaginárne deti?"pracovala som s iróniou dlhé roky a v praxi sa oplatila. Zoskočila som z okna.

„Nie, naozaj sa ťa chcem len niečo opýtať alebo skôr navrhnúť"znel vážne a myslím, že to nehral.

„Rozvod? Okey s tým súhlasím"no nieje moja irónia super?

„Bože Shirley otvor tie dvere"znel ako malý chlapček, ktorý prosí o cukrík. Nedajte sa oklamať!!! Pomalými krokmi som prešla k dverám a malinko ich otvorila. Cez malú škáru som videla jeho oči zadívané na dvere. Všimol si ma.

„Otvoríš tie dvere alebo ich mám vykopnúť?"opýtal sa a nemilo sa usmial. Otvorila som dvere dokorán. „Ďakujem"dodal a vstúpil dnu. Založila som si ruky na prsiach.

„Tak, čo odomňa chceš?"bez záujmu som sa opýtala. Sadol si na moju posteľ a vyskúšal či je mäkká. Zavrtel sa na nej zadkom a pohodlne sa usadil.

„Vieš,"začal hovoriť vážnym tónom „zajtra ideme domov a chcel som sa trošku zabaviť.."

„U mňa zábavu nenájdeš, padaj"ukázala som na dvere.

„Nechaj ma dohovoriť."ohradil sa a znova pokračoval „kedže zajtra ideme od tohto úžasného miesta preč, naspäť do starého života, chcel som sa zabaviť, ale prišiel som za tebou ako správny "braček", aby som sa ťa opýtal, či ideš somnou do nejakého klubu. Samozrejme, že v klube sa rozídeme a každý si pôjde vlastnou cestou."

Začala som nad tým uvažovať. Vlastne by nebol zlý nápad rozlúčiť sa s Miami. A keď hovorí, že si každý pôjde vlastnou cestou, tak prečo nie?

„Dobre"súhlasila som. Aj napriek tomu, čo dnes vyviedol som schopná sa s ním normálne zhovárať a niekam s ním vôbec ísť.

„Som prekvapený...Máš hodinku na to aby si sa obliekla, ale žiadne hlboké výstrihy a minisukne"

„A v čom mám ísť? V teplákoch?"

„Je mi jedno v čom pôjdeš, len žiadne minisukne a hlboké výstrihy. Neriskujem, že zamnou prídeš s plačom, že ťa obťažujú chlapi. Ver mi, viem o čom hovorím"