Holiday With Stepbrother [H.S]

*23*

Ráno som sa nedokázala ani postaviť z posteľe. Strašne mi bolo zle. Bola mi zima, aj keď som bola schovaná pod perinou. Cítila som, že mi po čele stekajú kvapky potu a ťažko sa mi dýchalo nosom. Celý deň som bola v posteli a spala akurát, že mi matka urobila prepad. Ráno, poobede aj večer mi doniesla tabletky s jedlom. Mala som veľkú chuť na jedlo a slinky sa mi rad radom zbiehali, ale nemohla som. Žalúdok a celé telo mi v tom nedovolilo. Louis tu dnes bol, ale hneď aj odišiel, pretože ho odtiaľ matka vyhodila. Popravde som bola aj rada. Inak by som mala výčitky svedomia kvôli dieťati, s ktorým som sa mu určite nezdôverila. Mrzelo ma, že moje dieťatko je určite hladné a ku večeru som si do úst nasilu vopchala dve lyžičky, ktoré som skoro vyvrátila späť pekne na tanier. Odpila som si z mätového čaju, ktorý mi doniesla matka a potom išla spať. Išlo to ľahko.

Sníval sa mi sen, na ktorý som aj zabudla. Zobudila som sa na veľké bolesti v bruchu. Skrčila som sa do kĺbka a potlačila bolesť, ale ona stále rástla. Strašná bolesť, akoby mi do brucha pichali ihly. Dokonca mi od bolesti vypadli slzy. Stlačila som si bolestné miesto na brušku. Bolesť stále stúpala a ja som začala nekontrolovane syčať od bolesti. V bolestiach bez pomoci som sa zvíjala na posteli v kĺbku a neskôr aj bolestne vzlykala so slami tečúcimi prúdom po tvári. Pod sebou som zacítila niečo mokré. Nevšímala som si to pokiaľ som to nezacítila aj na tričku. Opatrne som nadvihla trasúcu ruku a druhou zapálila svetlo. Ruku som mala celú od krvi. Snažila som sa postaviť, ale nešlo to. Bola som slabá a každý môj pohyb bol bolestivejší a bolestivejší. Chytila som si brucho a srdcervúco, ako malé dieťa som plakala. „Nie!"skríkla som na plné hrdlo a nohy skrčila k telu, aby to prestalo. Neprestalo. Cítila som, ako z môjho tela prúdom tečie krv. Zrazu sa dvere mojej izby rozleteli a ja som sa neunúvala otočiť a pozrieť sa, kto si dovolil otvoriť moje dvere. Silno som privrela očné viečka.

„Čo sa deje?!"počula som hlas. Bol blízko mňa a bol chrapľavý, ako ten Harryho. Otvorila som oči a videla dve zelené strachom naplnené kukadlá. Skláňal sa nadomnou a pozeral sa na mňa. Zničujúco a trhavo som sa nadýchla a naspäť vydýchla. Nechápavo na mňa hľadel. Napokon ma odkryl a keď videl moje telo v kaluži krvi zhrozil sa a skamenel. Vypúlenými očami si ma prezeral. Trhla som sebou a skrčila sa do kĺbka s bolestnými vzlykmi.

„Preboha!!"skríkol zhrozene, akoby si až teraz uvedomil, čo práve vidí. Rozbehol sa preč a bol fuč. Vrátil sa s mikinou štrngajúcou, preto lebo v nej mal asi kľúče. Nadvihol ma a ja som zasyčala. Zababušil ma do deky, ktorá ležala pekne poskladaná na nočnom stolíku a zobral si ma do náručia. Schúlila som sa a hlavu oprela o jeho hruď. Opatrne ma nadvihol, aby som mu nespadla a rýchlejším krokom somnou odchádzal. Mala som zavreté oči a nevedela som kam. Absolútne som nevnímala. Vnímala som len bolesť, slzy a bolestné vzlyky. Nevedela som ani len, ako sme sa dostali von a už som bola v aute. Opatrne ma do ňho vložil a rýchlo nastúpil. Rýchlo a nervózne naštartoval a vycúval zo záhrady ako neriadená strela. Počula som, ako pískali gumy. Hlasno som vzlykla, lebo bolesť sa zvýšila.

„Neboj sa Shirley. Všetko bude v poriadku"hovoril to hlasom, ktorý som doteraz nepoznala. Plný strachu a z hlasu sa dalo vyčítať nervozitu, ktorú sprevádzal bojazlivý tón.

„Ja ťa ochránim. Som tu Shirley neboj sa, budeš v poriadku, to ti sľubujem"jeho ruku som zacítila na kolene, ale len na chvíľku potom sa zas venoval riadeniu a inak. Bolesti a topení sa v kaluži krvi. Zacítila som chlad a až teraz som si uvedomila, že sme zastavili a Harry sa ma snaží opatrne vybrať z auta. Úspešne ma vybral a utekal do nemocnice.

„Potrebujem pomoc!!"kričal, keď sme boli vo vnútri. Onedlho som nebola v Harryho bezpečnom držaní, ale na lehátku, ktoré sa dosť rýchlo pohybovalo. Oči som nevládala ani otvoriť. Mala som toho dosť. Celá bolesť ovplyvnila moje telo.