Holiday With Stepbrother [H.S]

*29*

Two weeks later

„Ešte týždeň"zúfalo som Harrymu zapriadla do hrude. Naozaj sa mi tak skoro nechcelo ísť do školy. Tieto prázdniny skončili veľmi rýchlo a za tie dva mesiace sa toho zmenilo veľa. Harryho slová, ktoré mi povedal pred dvoma týždňami, mi stále vejú v hlave. Od vtedy mi to už nepovedal a ja som príliš zbabelá sa ho opýtať, či to myslel vážne. Tie slová ma príjemne hriali na srdiečku a zároveň silno boleli, keď si spomeniem, že s Harrym nemôžem byť donekonečna. Milujem ho? Túto otázku si kladiem každú sekundu pri ňom, ale odpoveď som nenašla, alebo skôr som odpoveď vedieť nechcela. S Harrym sa cítim výnimočne a dosť mi pomáha, či už psychicky, alebo fyzicky, ale bojím sa citov. Čo ak si priznám lásku k nemu a v tom momente sa všetko rozpadne ako domček z karát. Keby ste mi povedali pred dvoma mesiacmi, že si s Harrym budem rozumieť a dokonca s ním budem aj niečo mať, tak by som sa asi pekne zasmiala. Harry ma pobozkal do vlasov a následne ma po nich pohladil. Jeho činy ma dostávajú do rozpakov. Jeho dotyky sú jemné a pokaždom opatrné. Nikdy by som si nemyslela, že sa Harry dokáže správať takto nežne. Avšak, trápi ma, že Louisa stále klamem, ale rozhodla som sa, že to napravím, čo najskôr, no zatiaľ mi trvá pár dní, kým sa odvážim.

„Budeš sa pekne učiť, aby si bola múdra ako ja"usmial sa. Len úsmevom, ktorý na mňa hádže si ma získava viac a viac, ale to čo povedal je riadna blbosť. (:D)

„Radšej nie, ďakujem"vycerila som na ňho zuby a on sa urazene zamračil. Rozkošné. V poslednej dobe som príliš, taká iná. Toto leto ma zmenilo a s ním aj Harry.
„Chceš povedať, že nie som múdry?"rozhorčene sa opýtal a rukou mával do vzduchu. Zložila som mu ruku k telu a usmiala sa na ňho.

„Bože chráň, to som nepovedala"vážne som to tak nemyslela, teda dúfam. Chytil ma za boky a naklonil sa ku mne.

„Máš šťastie"usmial sa a nežne sa dotkol mojich perí. Na jeho krásnych ružovkastých som závislá. Ruky som obkolesila okolo jeho krku a pomaly som mu potiahla hornú peru.

„Mmm jahodové mám rád"usmial sa a zrak upieral na moje pery, ktoré ozaj chutili po jahodách kvôli jahodovému lesku.

„Ale banánové radšej"doplnila som ho a umlčala ho bozkom.

„Ideme do toho centra, alebo nie?"opýtal sa, keď sme sa od seba horko-ťažko odlepili. Keby sme mohli chodili by sme spolu všade a vždy, ak by to bolo možné, ale teraz si musíme dávať v dome pozor, lebo matka a Max už prišli z predsvadobnej dovolenky. Je zvláštne sa pred nimi tváriť ako súrodenci a večer si to vo veľkom rozdávať. Na Harryho otázku som prikývla a zo stola si vzala kabelku. Harry vzal kľúče od auta a spoločne sme vyšli. Nastúpili sme do auta a vydali sa na cestu do centra. Celú cestu sme sa s Harrym držali za ruky a pritom obaja sledovali cestu. Svoje pocity z nášho vzťahu neviem ani poriadne opísať. Som šťastná, ale aj nešťastná. Harry zaparkoval na voľné miesto. Presne vtedy, keď vypol motor, začal mu zvoniť mobil. Hmatal ho po svojich vreckách, ale ja som ho zreteľne videla na palubnej doske. Natiahla som sa poň a podala mu vyzváňajúci telefón bez toho, aby som sa pozrela na volajúceho. Ďakovne sa usmial a rýchlo zdvihol hovor. Na jeho rozhovor som sa nejak extra nezaujímala, tak som len cez okno sledovala, ako sa do nákupného centra hrnú ľudia. Až, keď Harry zložil, otočila som sa na ňho spýtavým pohľadom.

„Bol to Louis"rýchlo povedal a mne sa to zdalo zvláštne. Ušiel pred mojím pohľadom a odopol si bezpečnostný pás.

„A čo chcel?"opýtala som sa stál sediac bez pohybu a zmätená z jeho správania.

„Nič"jednoducho odpovedal. Zdal sa mi akýsi čudný.

„Harry neklam mi a povedz mi, čo chcel"oprela som sa a žiadostivo čakala na odpoveď. Nepohla by som sa odtiaľ, kým by mi to nepovedal.