Život hviezdy

25. Kapitola

Violet's POV
"Luke," povedala som zo všetkých síl. Nemala som silu, ani rozprávať, dýchať a vôbec nie žiť. Mala som pociť že umrieram, že vydychujem posledný kyslík z môjho tela. Že poslednýkrát vidím chalanov a vôbec že poslednýkrát žijem. Moje ťažké viečka sa pomaly zatvárali a ja som nevnímala. Nevnímala som čo hovoria, čo robia...bola som sústredená na môj celý svet. Keby v tom okamihu sa mi celý môj mizerný svet pretočil pred očami ako film. Keby sa mi všetky spomienky aj na ktoré som zabudla, vrátili do mysle. Znie to ako keby to trvalo večnosť, ale v skutočnosti to bola sekunda. Sekunda keď sa mi moje viečka zatvorili a spomenula som si ako som prvýkrát padla na bicykli, keď som prvýkrát šla do školy, zažila prvú lásku, prvý bozk či prvé zlomené srdce. Nepovedziac o autonehode rodičov, o turné s chalanmi či o prvom dotiku Luka. Práve mi došlo že pred chvíľou mi venoval posledný svoj dotik. Čo keď som mŕtva? Rozmýšľali ste o tom že keď umriete, budete do nekonečna rozmýšľať nad svojimi pádmi či úspechmi? Že sa vám svoj celý život do teraz bude premietať ako film dokola? Možno som už mŕtva, ale dúfam že nie.

*Flashback*
*Dôležité časti Violetinho
života...podľa nej*

~Prvé iskry lásky~
Moja prvá spomienka smeruje na deň keď som mala asi tak 5 rokov. Nepamätám sa presne. Ashton bol už starší a prišiel ku nám jeho kamarát Matt. Matt navrhol nech sa ide s ním Ash bicyklovať a nenamietal. Ja som to tiež chcela skúsiť. Skúšala som to už viackrát s rodičmi. Lenže blbé pomocné kolesá. Mala som pocit že ich nepotrebujem. Nakoniec na vzali do partie a išla som s nimi. Dali mi dole pomocné kolesá, aj keď Ash mal strach že sa mi niečo stane. Sadla som na bicykel ktorý som dostala po Ashtonovi a nabrala všetkú odvahu. Išlo mi to, lebo som si verila a aj Matt mi veril, len Ashton mal obavi a práve preto som spadla. Zadívala som sa naňho a v tom momente som spadla. "Violet," pribehol ku mne Ash a snažil sa ma zodvihnúť. Ja ako 5 ročná som začala plakať a Matt mi zotrel slzy a usmial sa. "Neboj sa to sa zahojí a bude tam jazva, aj ja mám jednu kukaj," ukázal mi tú svoju a ja som prestala plakať. Umyla som si to a vlastne to bol taký môj prvý pád. Niekto si povie: "veď to je obyčajný pád na bicykli." Ale pre mňa nebol. Vtedy som zacítila nejaké tie prvé iskričky lásky. Usmievam sa nad touto spomienkou. Ako ma obyčajný chalapec vedel upokojiť slovami. No teraz by sa to asi nedalo, keby mám zlomenú ruku tak by som sa asi neukľudnila. Alebo keby mám smrteľnú chorobu, asi neprestanem plakať. Život je život a dáva kruté rany.

~Koniec rúžovým okuliarom~
Mojou ďalšou dôležitou spomienkou je keď som mala nejak 11 rokov a Ash mal 15 alebo tak nejak. Vtedy bol taký rebel. Rodičia s ním vážne nevládali. Ja som sa plno venovala štúdiu a on na všetko kašlal, fajčil atď. Ide o to že mne sa zdôveroval. Robil to kvôli dievčaťu ktorá ho odmietala. A teraz? S ňou chodí! Ja som ju spoznala! Ona s ním chodí pre slávu... Nemám rada takých ľudí. Bolo to pre mňa preto dôležité, lebo som už nepozerala na svet ako sa hovorí "rúžovími okuliarmi".

~Félix~
Toto je asi najdôležitejší deň môjho života. Mala som 13 rokov a išli sme zo školy na výlet. Pamätám si to ako by to bolo včera. Boli sme na volakej prechádzke či čo a vtedy som uvidela jedného chalana. Bol o rok starší a mal hnedé vlasy. Mal na sebe biele tričko a čierne slnečné okuliare. "Félix poď sem," zavolala ho moja kamoška a zároveň jeho spolužiačka. Takže sa volá Félix. Na ten pohľad nezabudnem. Ale keby tu rozoberám mňa a Félixa dopodrobna, som tu niekoľko dní. Takže tak stručne. Proste som po ňom túžila, on to zistil a neskončilo to dobre. Odmietal ma a bol hnusný...proste typický narcis. V jeden deň za mnou došiel jeho kamoš Oliver, áno ten Oliver. Boli sme super kamaráti a tak to proste začalo. Ja som však ľúbila Félixa a Oliver mňa. V jeden deň za mnou Félix došiel a začal ma bozkávať, bola som v miernom šoku. Samozrejme sa mi to páčilo lebo som do toho hajzla bola. Neskôr som zistila že si zo mňa len strieľal...to bolo na moje 15te narodeniny. Áno krásny darček. Začali sme spolu chodiť a o 4 dni som zistila že sa len stavil. Oliver mu dobre vynadal a vtedy roztrhli svoje kamarátske vzťahy a do teraz sa nebavia. Mala som zlomené srdce. Poriadne. Oliver u mňa prespával a noc čo noc som plakala. Potom viete že neskôr som s Oliverom začala chodiť... (Hore máte Violetinu fotku keď mala 13 ^^)

~Miles~
O Milesovi a mne už viete. New York, Vianoce a tak. Veď viete bola som u Thea a zoznámila som sa s Milesom a začala s ním chodiť. Povedala som že sme sa rozišli kvôli ďialke a tak. No je to pravda, ale čiastočne. Teraz ma núti povedať pravdu. Prišla som domov z NY a proste chceli sme sa rozísť, ale povedali sme si že taku dáme šancu. Lenže to nešlo. Aj keby to chceme obaja... Totiž...Miles...umrel... Ale možno som mŕtva a premietam si svôj život a potom sa stretneme. Kto vie. A zas môžeme byť spolu. Ale ja mám Luka... Nechcem byť ako štetka a nikdy som ani nechcela!!!

~Autonehoda~
O tomto som ešte nehovorila. Toľkokrát som to spomenula, ale nehovorila som ako sa to vlastne stalo. Ako umreli. Mama a Otec išli na nejakú blbú večeru. Vždy sme v piatok chodili spolu na večeru, ale ja som sa mala tento raz veľa učiť a Ash išiel do nejakého klubu s chalanmi. Zrazu mi zazvonil mobil a uvidela som tam Ashove meno.
"Ano?" zdvihla som to.
"Obleč sa...ideme do nemocnice," povedal s plačom. Ja som nechápala.
"Ash čo sa deje?" bola som v šoku. Vo veľkom šoku.
"Ide o mamu a otca," povedal už s plačom.
"Mali autonehodu," povedal a vtedy som to pochopila. Povedal že hneď bude doma a ideme do nemocnice. Čakali sme tam. A myslím vážne dlho a potom prišiel primár. Obaja sme sa postavili a on povedal že nech si sadneme, že to bude lepšie. Vtedy som vedela že to bude zlé.
"Je nám to ľúto, ale vaši rodičia to neprežili. Robili sme čo sme mohli. Úprimnú sústrasť," povedal s ľútosťou.
Puklo mi srdce. Oni zomreli. Plakala som, on plakal. Celú noc som bola s ním. To obdobie som znášala veľmi zle.
*End Flashback*

"Violet?" začula som. Som v nebi?

____________________
Rekord ľudia 😂 1106 slov!!! Ďakujte nemčine! Lebo ma nebaví! A serem na to, ale hádam nejak to dám 😂 hádam. Držte palce! A dúfam že sa vám časť páči. Chcela som niečo z Violetinej minulosti. Aby ste si vedeli predtaviť aká je a aká bola. Vážne chcem počuť názor 😂 ako ja to mám celé premyslené, ale toto len tak prišlo. Ako som písala tak ma napadali veci a to som tam dala 😂 dobre nechcem aby aj toto bolo ešte dlhé ako tá časť tak nezabudnite koment a vote 😇😇

Lauri😘☺️