Volanie vrany

Part 1

Mala som pred sebou malú hlinenú misku a primiešavala som posledné prísady. Ostávala už len jedna. Krv.

Moja krv.

Vzala som ostrú ihlu a bodla sa do prsta. Počkala som a keď som nevidela žiadanú červenú, stisla som si ukazovák dvoma prstami. Do misky kvapla drobná kvapka tmavočervenej tekutiny a ja som si utrela prst. Druhou rukou som nakreslila na drevo kruh zo zmesi, ktorá už bola kompletná a volala som do ticha môjho domu slová, ktoré som predtým vyslovila len raz.

Len raz.

Keď mojej priateľke umrela mama a ona sa s ňou chcela skontaktovať, pretože jej nestihla dať zbohom. Podarilo sa to. Vtedy sa to podarilo. Možno to bolo šťastie začiatočníka, ale možno nie. Angie vždy vravela, že som zvláštna. Že ma zaujímajú temné veci, nadprirodzeno a mágia. Čo bola pravda, ale vravela, že je to možno preto, že som na to predurčená. Jasné, neverila som jej. Pripadalo mi to komické. Už len spojenie nás dvoch bolo komické.

Angela a Lilith. Najlepšie kamarátky, z ktorých meno jednej odkazuje na samotných anjelov a meno tej druhej, moje meno, je spojené s démonmi.

Aj preto som sa vždy predstavovala ako Lily alebo Lil. Hoci väčšina ľudí pôvod môjho mena nepozná, ale ak by ste niekomu povedali, že sa voláte Lilith a zaujímate sa o mágiu, zrejme by sa prežehnali a odpľuli si na trikrát. Možno by mi moje meno pomohlo, ak by som si na tom založila biznis. Bola by som ako Oda Mae Brownová v duchovi. Pomáhala by som ľuďom a bola v spojení s niečím neobvyklým. Ale to boli len moje bláznivé predstavy.

Takže som teda stála za svojím stolom a očakávala, či začujem volanie z druhej strany. Angelina mama sa ozvala po chvíli a zostala doteraz. Väčšinou bola s Angie, ale pár krát som ju zazrela u mňa doma. Nebála som sa jej. Mala som ju rada už keď žila a ako duch mi nevadila. Dávala na nás pozor. Okrem toho, len chcela byť nablízku svojej dcére. A to som jej nemohla odopierať.

Rozotrela som zvyšky hustej kaše po dreve a pokračovala v odriekaní. Položila som dlane po bokoch kruhu, uprela pohľad na symbol v strede a potom som zavrela oči. Sústredila som sa na slová, ktoré vychádzali z mojich úst. Vyzývala som bytosti z druhej strany, nech sa ozvú, ak chcú pomôcť.

"Ktokoľvek ma počuje a potrebuje moju pomoc, daj mi vedieť." Čakali ste zázračné formulky v latinčine? Zabudnite. V mágii, ako som sa dozvedela, ide najmä o sústredenosť a energiu. A tej som zrejme mala málo, pretože som nezačula nijaké volanie. Skúsila som to raz, dva krát ale po treťom raze som to vzdala. Možno to s Angelinou mamou bola len náhoda. Počkala som ešte chvíľu ale domom sa rozliehalo len mlčanlivé ticho. Smutne som zvesila zrak a vzdychla si. Všetko som nechala tak a vybehla som na poschodie. Dala som si rýchlu sprchu a ľahla si spať s vedomím, že nie som výnimočná, neviem komunikovať s druhou stranou a nemám nadanie na kontaktovanie mŕtvych.

Mýlila som sa.