Volanie vrany

Part 2

Ráno ma prebudil známy zvuk, môj budík. Zahnala som sa rukou, neúspešne. Musela som proti svojej vôli otvoriť jedno oko a nájsť na zemi môj mobil, ktorý neúnavne zvonil skladbu od Hollywood Undead - Another way out. Upokojujúci song, ak bývate sami vo veľkom dome a fušujete do vyvolávania mŕtvych. Vskutku. Ďalší dôvod, prečo ma ľudia považovali za divnú. Čert to ber.

Konečne sa mi podarilo umlčať tú prekliatu vec a nejako som sa pomaly vyhrabala z postele. Prezliekla som sa, umyla a schádzala som do predsiene, keď som si uvedomila, že som všetok neporiadok nechala tak. Nahlas som vzdychla a rýchlo nahádzala veci do veľkej misy, ktorú som nechala v kuchyni. Za tieto somariny som vyhodila nemálo peňazí a zbytočne. Angela ma zasype otázkami a ja jej budem musieť povedať, že to vôbec nefungovalo.

Vzala som si tašku a pobrala sa k dverám, keď sa mi zdalo, že som v dome niekoho zazrela. Nechala som pootvorené dvere a pomaly prešla ku schodom. Zadný vchod som nemala a keď som nikoho nevidela ani v obývačke, ani v kuchyni, mávla som nad tým rukou. Zrejme to bola Angelina mama. Už dlho som ju tu nevidela. Možno ma len prišla skontrolovať a zasa zmizla, ako obyčajne.

Zamkla som a namierila si to do mojej práce, do kníhkupectva. Milovala som svoj obchod. Hneď pri vchode ma ovanula vôňa kníh a ja som sa spokojne usadila za pultom. V tom sa to stalo znova.

Tmavý tieň na poschodí. Ale v obchode som bola sama. Skontrolovala som očami dvere, na ktorých visel nápis "Zatvorené". Dnes som mala pracovať ja, Georgia mala voľno. Napriek tomu som zavolala  jej meno do prázdneho obchodu. No ako som čakala, nikto sa neozval. Ignorovala som teda svoje halucinácie a otvorila si rozčítanú knihu, do otvorenia zostávalo polhodiny.

Prechádzala som si včerajší rituál a hľadala, v čom som mohla spraviť chybu. Všetko som robila podľa postupu, symbol som nakreslila presne, ingrediencie sedeli. Čo sa teda pokazilo?

Z myšlienok ma vyrušil akýsi šuchot. Pozrela som von oknom. Znelo to ako šušťanie lístia, ale stromy sa nehýbali. Vari ti už úplne odchádzajú zdravé zmysly? Pýtala som sa v duchu samej seba. Vstala som a prešla som ku výkladu. Cez veľkú sklenú tabuľu som sledovala ulicu a snažila sa vnímať okolie. Oproti sa nachádzala pekáreň, ktorej zamestnanci mali dosť práce s väčším počtom zákazníkov. Ostatné obchodíky sa tiež ešte len chystali na otvorenie, tak ako aj ja. Sledovala som staršieho muža, ktorý práve otočil tabuľku na dverách na "Otvorené" a tak som spravila to isté, len čo som skontrolovala čas na hodinkách. V momente, keď som pustila nápis z ruky, sa znova objavil ten tieň. Bolo to ako záblesk. Sekunda, keď moje oko zachytilo niečo mihnúť sa za oknom. A potom znova. A znova. Netušila som čo to je, šuchot spoza skla mi privodil zimomriavky na telo. Vystrčila som bradu viacej dopredu ale napokon som musela otvoriť dvere a vyzrieť na ulicu. Tesne popri mne preletela vrana. Strhla som sa a sledovala ako sa otáča vo vzduchu a mieri rovno na mňa. Nezasiahla ma, minula ma o centimetre a chystala sa k ďalšiemu náletu. K jej šialenému letu sa pridala ďalšia a čoskoro okolo mňa poletoval celý kŕdeľ. Mávanie ich krídel sa spojilo do neprerušovaného šuchotu, ktorý ma desil. Vbehla som dnu a zatvorila dvere. Ich let pokračoval ešte chvíľu a potom sa stalo niečo ešte podivnejšie.

Jedna po druhej pristáli pred výkladom a pozorovali ma svojimi čiernymi očami spoza sklenej výplne.

Hlavou mi vírila len jedna myšlienka.

"Čo to má, do pekla, znamenať?"