Volanie vrany

Part 27

Na moje prekvapenie, Victorov plán zabral. Prešli sme niekoľkými ďalšími chodbami, bez toho, žeby nás niekto zastavil. Pomaly som naberala dojem, že toto miesto je ako bludisko. Ako nejaké podzemné katakomby, a sotva si myslíte, že na konci uličky vás čaká východ, natrafíte na ďalšie rázcestie alebo dvere a za nimi je ďalšia chodba a tak ďalej. Väčšina chodieb tvorila akési komplexy, v ktorých boli uväznené duše. Niektoré boli za dverami, takže sme našťastie nevideli v akom stave sú. Ale pár týchto úsekov tvorili cely s malými okienkami. Presviedčala som samu seba, nenazerať dnu. Ale neodolala som. No hneď som to oľutovala. Sotva som zdvihla hlavu aby som videla, čo sa vnútri skrýva, odvrátila som zrak. Sedel tam vychudnutý muž, ruky aj nohy mal v okovách. Bol špinavý a zanedbaný. Nariekal. Ruky zvieral v strapatých vlasoch, ktoré si v malých chumáčoch vytrhával a pokladal vedľa seba na podlahu. To však nebolo to najhoršie. Vôkol neho bol asi tucet potkanov, ktorí hodovali na jeho nohách. 

Okamžite, ako som si uvedomila, čo mám pred očami, som sa odlepila od dverí a snažila sa dýchať aby som sa nepovracala. Toto miesto bolo príšerné. Hrdlo sa mi stiahlo vždy, keď okolo nás prešli nejaké postavy v rovnakom plášti ako mal Victor. Občas so sebou vliekli nejaké telo. Victor navrhol, aby sme ich nasledovali. Keďže som nemala nijaké lepšie riešenie, súhlasila som. 

Chytil ma za ruku a ťahal niekoľko metrov za nimi. Celú dobu sme boli ticho, občas po mne niečo zakričal a ja som zastonala, predstierajúc, že ma udrel. Vlasy mi našťastie padali do tváre a tak si nikto z nich nevšimol, že sem nepatrím. Tmavá kamenná dlažba končila pri vysokých železných dverách. Prešmykli sme sa nimi spoločne s nimi a vtedy som to ucítila. Myslela som si, že horší zápach už nepocítim. Ale tomuto sa nevyrovnalo nič. Nachádzali sme sa v obrovskej sieni, nebolo tu nič než zopár faklí a dvaja muži, ktorý stáli pri vchode akoby do jaskyne. Zvnútra sa šíril smrad spáleniny, výkalov, rozkladajúcich sa tiel a krvi. Postavy pred nami podišli ku vchodu a odovzdali toho nebohého dvoch strážnym. Tí ho schmatli ako handru a vliekli do jaskyne. Po chvíli sme začuli jeho zbesilý krik, nasledovaný kvílením bytostí, ktoré mohli sotva kedysi patriť medzi živých. Jeho volanie o pomoc utíchlo, zatiaľ čo ich besnenie pokračovalo. Bola som si istá, že dotyčný už nie je schopný kriku z dvoch príčin. Buď mu vytrhli jazyk, alebo ho roztrhali celého. Po tele mi prebehol mráz. Bola som dočista vydesená a zhrozená. Victor ma rýchlo potiahol smerom k druhému východu a keď sme sa ocitli za rohom, len na mňa chladne pozrel.

"Práve sme minuli jamu." Bez ďalšieho slova chcel pokračovať ďalej, ale ja som to nevydržala a vyvrátila na zem obsah môjho žalúdka. Rozkašľala som sa a utrela si ústa. Opierala som sa v predklone o stenu, keď sa vedľa mojej hlavy objavila ruka so žuvačkami.

"Na. A poďme už, ty princezná." Jednu som si teda dala do úst a zhlboka dýchala, keď sme pokračovali ďalej. Opäť sme sa po niekoľkých minútach ocitli na konci chodby. Musela som si nad tým povzdychnúť. Pred nami bola tentoraz hala a ďalšie schody. Vydali sme sa teda hore. Mierne točité schodisko tentoraz vychádzalo z bočných stien, takže v strede nám poskytovalo výhľad na vrchol. Vyšli sme na prvé poschodie a Victor sa na mňa otočil z vrchného schodu. 

"Nechcela by si použiť tú tvoju GPS vecičku?" Sprvu som nechápala, čo tým myslí, ale potom mi došlo, že chce aby som vybrala ktorou stranou máme pokračovať. Boli tu dve chodby, no mňa to ťahalo pokračovať na ďalšie poschodie. A tak som mu ukázala aby šiel ďalej a neodbočoval. Na druhom poschodí som sa rozhodla rovnako. Až na treťom poschodí som zastala. Vibrácie v lopatkách zosilneli pri chodbe vpravo. Victor už smeroval k nej, keď sme začuli hlasy a schúlili sa ku stene. Malý výklenok v nej nám poskytol miernu ochranu, ale stačí, ak sa dotyčný otočia a zbadajú nás. 

"Naozaj. Meirion si zarobil na riadny problém, keď ho zmlátil. Nikto k nemu nesmie." Presne to, čoho som sa obávala sa stalo v nasledujúcej sekunde. Muž so ženou sa obrátili, keď som si dávala dolu batoh, aby som sa mohla viac pritisnúť k stene.