Volanie vrany

Part 28

"Čo tu robí on?" So zdeseným pohľadom na mňa Oli otočil zmätenú tvár. Premerala som si ho očami, podarilo sa mi to. Bol v poriadku. Zostali mu len drobné odreniny. Oblečenie mal však celé nasiaknuté krvou. Vyzeralo to hrozivo. 

"Potrebovala som niekoho, kto  by mi pomohol ťa nájsť. A on bol jediný, o ktorom som vedela, že už tu bol." Vysvetlila som mu a prešla rukou po jeho tvári. Bola som tak rada, že ho môžem znova vidieť. 

"A mal tu zostať." Dodal potichu ale tak, aby to Victor počul. Ten sa len uškrnul a znova sa pozrel pred dvere. 

"Nemysli si, že ti pomáham z bratskej lásky. Tvoja modrovláska mi dala výhodnú ponuku." Podozrievavo na mňa pozrel a pomaly vstal. 

"Čo si urobila?" Jeho výraz ma zaskočil. Zjavne vedel, že Victora by nepresvedčila nejaká maličkosť. Modlila som sa, aby som mu to nemusela povedať. Snažila som sa to zahovoriť a pobrala som sa k dverám.

"Musíme zmiznúť." Victor ma na prahu zastavil a ukázal na nás prstom. 

"Idem to obzrieť, musíme si dávať bacha. Toho smradľavého skunka sme sa zbavili  ale každú chvíľu sa tu môže zjaviť niekto ďalší. Skontrolujem situáciu a vrátim sa po vás. Zatiaľ ho môžem oboznámiť so situáciou." Usmial sa na mňa, prešmykol sa von a privrel za sebou. 

"Akú hlúposť si mu sľúbila?" Nahodila som previnilý výraz a chytila ho za ruku. 

"Bolo to jediné na čo by pristúpil. Potrebovala som ho a .."

"Lily, vyklop to. Viem, že to určite nerobí za pivo alebo balík cigariet. Tak čo si si vymyslela?" Sklopila som zrak a po chvíli to zo seba proste vysypala.

"Sľúbila som mu, že ho necháme ísť. Josephovi poviem, že ste tu obaja zahynuli a Victor dokončí to proroctvo. Nájde tú kráľovnú či koho a my mu nebudeme brániť." Oli sa chytil za hlavu a otočil sa mi chrbtom. Mlčal, počula som jeho ťažký dych. Potom si prešiel rukou po vlasoch a obrátil sa znova ku mne. Mračil sa a v očiach mal hnev.

"Ty si sa úplne zbláznila?" Úprimne, čakala som takúto reakciu. Vedela som, že určite nebude rád. Ale ja som nehľadela na dôsledky. Bolo mi to jedno.

"Oli, musela som to spraviť. Pochop,... Nemohla som ťa tu nechať, keď som videla v akom si stave." Postavila som sa oproti nemu so zdvihnutou hlavou a trvala na svojom. Zachránila som ho, nemal by mi to vyčítať.

"Mučili ma niekoľko hodín. Tie rany a údery by som ani nespočítal. Krvácal som, bolelo to neskutočne. Ale vydržal som to. Pretože by som radšej umrel, než by som im dal to, čo chcú. Ak by som im sľúbil, že tú kráľovnú nájdem, hneď by ma pustili. Ale ja som nemohol. Nemohol som dopustiť takú spúšť, nemohol som si to vziať na zodpovednosť. Ako ťa niečo také vôbec napadlo? Dovoliť Victorovi splniť to proroctvo? Pre Kristove rany! Prečo?" Jeho vyčítavý tón ma zraňoval. Viem, nebol to práve plán, za ktorý by som si dala medailu, ale niečo som predsa urobiť musela. Ignorovala som jeho rozhorčenie a pozrela mu priamo do očí.

"Mala som ťa tu nechať? Mala som ich nechať aby ťa zabili?" Nechápavo som sa ho spýtala. Rýchlo prikývol a takmer po mne skríkol.

"Áno. Presne to si mala urobiť. Všetko, len nie paktovať sa s Victorom. Nemôžeš mu veriť. Nepoznáš ho. Ja som s ním strávil väčšinu života a viem, že on je ten posledný koho by som žiadal o pomoc." Odstúpila som od neho a založila si ruky na hrudi. 

"Ty to stále nechápeš? Aj keby som mala dušu predať samotnému Diablovi, urobím to. Bolo mi to jedno. V tej situácii som proste myslela len na to, ako ti pomôcť. Najprv si predo mnou umieral, musela som sa dívať ako ťa uniesli a potom si sa mi zjavil zbitý, celý od krvi, sotva si ešte dýchal." Z kútiku oka sa mi tlačila slza, keď som si na to všetko spomenula.