KRYT

Prológ

Pred pár rokmi by mi ani nenapadlo rozmýšľať o niečom takom, čo sa stalo. Bolo to rýchle a nečakané, ako facka pre celé ľudstvo. Nikto na to nebol pripravený, ani vedci nič také nepredpovedali, a všetci si žili spokojne ďalší pokojný deň, a nemali dôvod sa o niečo strachovať. Ani ja som sa vtedy nestaral o nič iné než o to čo budem robiť po škole. Pred týmto všetkým som zvykol rozmýšľať na škále dní, možno týždňov. No veci sa zmenili, a ľudia tiež. Nič už nebude ako predtým, a to všetci vedia.

Začalo sa to výbuchom sopky na nejakom ostrove. Nasledovali podmorské aj povrchové zemetrasenia, takmer na každom kontinente. Tie spôsobili obrovské príbojové vlny, ktorých tiež nebolo málo. A akoby to nestačilo, na viacerých miestach na Zemi sa vytvorili mohutné tornáda. Jedno také zasiahlo aj naše mesto, hoci len okrajovo. Samozrejme sa zvýšila aj hladina mora, takže niektoré ostrovy sa ocitli kompletne pod vodou. A všetko to zaklincovala brutálna zmena klímy na všetkých kontinentoch, s výnimkou Antarktídy. Šanca, že sa toto všetko udeje boli, samozrejme, tesne nad nulou, a to ma naučilo nikdy neveriť pravdepodobnosti.

Vláda a výskumné centra sa uvedomili až príliš neskoro, keď už bolo po všetkom. Začali budovať podzemné kryty, v ktorých mohli bývať tí, ktorí prežili Katastrofu. Ľudia to tak začali nazývať asi pár mesiacov potom, ale je to výstižné meno. Kryty mali byť robené tak, aby odolali všetkým následkom Katastrofy, ktoré sa diali celkom často. To je vlastne hlavný dôvod, prečo sú tie kryty pod zemou. Podarilo sa im ich vystavať niekoľko stoviek na každom kontinente, hoci to nestačilo pre všetkých ľudí, tak sa sformovali aj malé tábory po celej Zemi. Vláda sa utiahla na jediné miesto, ktoré nebolo poškodené Katastrofou - na Antarktídu, a tam vraj plánujú, ako vrátiť civilizáciu do jej pôvodnej podoby. Niektorí veria, že to je možné, iní zase nie.

Kľudný život sa po chvíli zmenil na boj o prežitie.

Začala sa nová éra ľudstva.