KRYT

-21-

Max stál predo mnou, s širokým úsmevom na tvári, a ja som nevedel čo povedať. Cítil som radosť, že pred sebou vidím starého kamoša, a chystal som sa mu odpovedať niečo v štýle 'Ďakujem, že si ma nechal uprostred džungle a zdrhol', ale zabudol som, že madam Rose mi stále drží pištoľ pri hlave. Keďže som sa bál povedať čo i len slovo, pozrel som na Maxa a očami som naznačil za mňa, na madam Rose.

Maxovi chvíľu trvalo, kým pochopil moje znamenie.

"Neboj sa nič, kamarát," mávol rukou smerom k madam Rose, "tá sa neodváži nič urobiť."

Rukou mi naznačil, nech prídem k nemu. Opatrne som vykročil, a hneď ako som sa dostal spod hlavne zbrane, som sa otočil. V tom momente mnou preletela vlna úľavy. Za madam Rose som videl podporučíka, ako opiera hlaveň jeho pušky o jej chrbát.

"Rád ťa vidím, synak," povedal podporučík smerom ku mne, "dúfam, že ti tá striga nič nespravila."

"Som v pohode," odvetil som. Mal som chuť si len sadnúť a vstrebať všetko, čo sa stalo, ale napadla mi jedna otázka. 

"Ako ste ma našli?" 

Podporučík sa uškrnul. "Mali sme šťastie," odvetil. Keď si všimol môj zarazený výraz, začal vysvetľovať.

"Keď sme vybehli z tej húštiny, zistili sme, že dvaja členovia týmu chýbajú. Predpokladám, že ste sa od nás oddelili niekde v tej džungli. Následujúcu hodinu strávili štyria vojaci prehľadávaním cesty, ktorou sme bežali. Okrem pozohýbaných kríkov a papradí nenašli žiadne známky toho, kde by ste mohli byť. Zhodli sme sa, že ak ste prežili, museli ste pokračovať smerom, ktorým sme bežali predtým. Keď sme chvíľu kráčali tým smerom, narazili sme na malú rybársku dedinu. Neboli sme si istí, či je opustená, tak sme vyslali dvoch ľudí, aby to preskúmali. A k našemu prekvapeniu, nielen že zistili, že sú tam ozbrojení ľudia, ale našli aj jedného z dvoch členov tímu, za jednou z chatrčí."

Pozrel som sa za podporučíka, a prebehol som skupinku ľudí pohľadom. A naozaj, medzi dvoma vojakmi stála Keyla, živá, zdravá, žiadne známky po horúčke. Venovala mi krátky úsmev, kým som sa otočil na podporučíka, keď pokračoval.

"No to už sa v dedine strieľalo. Keyla nám povedala, že ju prebrali zvuky výstrelov. Náš lekár ju dal rýchlo dokopy niekoľkými tabletkami. Neskôr výstrely ustali, tak sme sa rozhodli prejsť po okraji dediny a nájsť druhého člena tímu. A predstav si moje prekvapenie, keď sme ho nakoniec našli v zajatí tejto strigy," naznačil hlavou smerom k madam Rose.

"Podporučík, v strede dediny sa zoskupili traja ozbrojení muži, a vyzerajú, že plánujú zaútočiť," pribehol s hlásením mladý vojak.

"Počuli ste," odvetil podporučík, "všetci zaujmite pozície okolo chatrče, formácia 3. Elliot, zober svoju kamarátku a choďte sa skryť," povedal mi podporučík, pričom naznačil hlavou na Nicky. Nemal som chuť sa skrývať, keď ostatní bojujú. To som nikdy nerobil. Ale tentoraz som usúdil, že podporučík má pravdu, a aj tak som ho musel počúvnuť. Rozbehol som sa k Nicky, vzal ju za ruku a odviedol ju k stene chatrče. Už sa znova začali ozývať výstrely.

"To sú tí ľudia, s ktorými si sem prišiel?" spýtala sa Nicky, keď sme si sadli a opreli sa o chatrč.

"Hej, to sú oni, vojaci a dobrovoľníci z môjho Krytu," odvetil som, "tí, čo sa rozhodli zariskovať a vydať sa hľadať protilátku na ten vírus v Kryte."

Nicky bola chvíľu ticho, keď sa obzerala po ľuďoch na krajoch chatrče. Potom sa rázne otočila ku mne a hodila sa mi okolo krku.

"Prepáč," povedala potichu, "mala som ťa lepšie sledovať. Nemala som ťa nechávať samého pri Keyle. Mala som ťa zavolať ku sebe keď si pribehol za tú chatrč. Bola by som si všimla prichádzať tú mrchu. Vážne som si myslela, že ťa zabije. Prepáč."

Cítil som, že sa Nicky mierne chveje. "Nebola to tvoja chyba. Nemôžeš sa viniť za to, čo sa stalo. Nemala si ako vedieť, že sa madam Rose priblíži zozadu. Navyše, ak by nás zbadala pri sebe, pravdepodobne by nás zastrelila rovno," utešoval som ju.

Nicky bola chvíľu ticho, a potom sa odtiahla. "Ak by si zomrel, nemala by som nikoho. Rodičov som po Katastrofe nikdy nenašla, a teba tiež nie. Zmierila som sa s tým, že ste zomreli. No potom som ťa našla, ako ležíš na zemi na pláži. Skoro som ťa nespoznala, ale keď som ťa prezrela, bola som si istá, že si to ty. To bol najšťastnejší moment môjho života, vidieť, že môj malý braček prežil Katastrofu úplne sám, tri roky bez nikoho blízkeho. Verím, že si silný, že sa dokážeš o seba postarať. Tak ťa prosím, urob mi láskavosť."

Chvíľu som zostal zarazený. "Akú láskavosť?"

Na Nickynej tvári sa zrazu zjavil úškrn. "Nezomri," povedala, a postavila sa.

"Idem im pomôcť," povedala, a namierila si to s brokovnicou v ruke ku strane chatrče. Chcel som ju zastaviť, ale v tom momente streľba ustala.

"Vyriešené," povedal podporučík, a obrátil sa k madam Rose, "teraz sa rozhodne, čo s tebou, Rose."