KRYT

-4-

Hneď ako som vybehol cez dvere krytu na otvorené bojisko, začal som hľadať nejaký pevný kus materiálu, za ktorý by som sa mohol skryť. Všimol som si niekoľkých ľudí so samopalmi, vytŕčajúcich spoza áut a betónových stien na druhej strane ulice, na ktorej bol náš kryt postavený. Všetci mali potrhané oblečenie, niektorí mali na hlave klobúky a helmy, a niektorí mali dokonca šatku na tvári. Na našej strane ležalo niekoľko nehybných tiel, no našťastie som nikoho z nich nespoznal. Nevyzeralo to, že by jedna zo strán bola v presile, ale mŕtvych som na protivníkovej strane nevidel.

Prebehol som za dodávku na ľavej strane ulice a skontroloval som, či je za mnou aj Maya. Pribehla za dodávku a kľakla si na zem.

"Zostaň tu," povedal som jej, "a hlavne nevystrkuj hlavu. Ja idem za kapotu a budem odtiaľ strieľať. Ty zatiaľ sleduj, čo sa deje na druhej strane. Ak by niekto prišiel, tak zakrič."

"Jasné," povedala už trochu sebaistejšie. Vzala pušku pevne do rúk a otočila sa na uličku napravo.

Ja som sa prikrčil a opatrne prešiel za kapotu dodávky. Bolo to masívne auto, takže som sa nebál, že by ho niečo prestrelilo, hoci tam bol motor, takže bolo veľké riziko, že vybuchne. Prinútil som sa na to nemyslieť a radšej som začal mieriť priezorom na hlavni na autá predo mnou, čakajúc na niekoho kto vyjde spoza nich. Dúfal som, že nebudem musieť nikoho zabiť, ale zároveň som chcel ochrániť Mayu a ostatných v kryte.

Spoza taxíku na druhej strane zrazu vykukol chlap s klobúkom na hlave a šatkou okolo krku spoza mieridla na svojej puške pozeral priamo na mňa. Vystrašene som sa skryl za kapotu práve vtedy, keď na okraj kapoty a na stenu vedľa nej dopadla spŕška guliek. Prisahal by som, že som cítil guľku preletieť cez moje vlasy.

Otočil som sa na Mayu, ktorá sa na mňa vyplašene pozerala. Chcel som jej niečo povedať, no prerušila ma ďalšia spŕška z pušky. Prešiel som ku Mayi a opatrne vykukol spoza kufru dodávky.

"Čo sa stalo?" opýtala sa Maya roztraseným hlasom, sotva ju bolo počuť cez výstrely, ktoré sa ozývali od stien budov. Pozrel som sa na ňu a zo všetkých síl som sa snažil tváriť kľudne.

"Nič, nejaký chlap ma zbadal a začal po mne strieľať. Podľa mňa je stále zameraný na predok dodávky, takže by som ho mohol trafiť odtiaľto," ukázal som na kufor dodávky.

Maya dlho nič nehovorila, no nakoniec prikývla a čupla si za mňa. Opatrne som zase vykukol spoza dodávky, a naozaj, chlap s puškou mal stále namierené na kapotu. Zdvihol som svoju zbraň, nastavil presný mód, namieril som čo najpresnejšie a stlačil spúšť.

Hlaveň sa na chvíľu jemne zatriasla, a vzápätí z nej vyletel lúč jasného bieleho svetla. Trochu ma trhlo dozadu a Maya tiež ustúpila. Keď lúč narazil do toho chlapa, po jeho tele sa rozliala modrá vlna, trhlo ho a spadol na zem, kde zostal nehybne ležať. S úžasom som hľadel na miesto, kde ešte pred chvíľou bol chlap ktorý ma chcel zabiť. Pozrel som sa na zbraň, a ukazateľ energie hovoril, že mám energiu ešte na štyri také výstrely. Radšej som prepol pušku do automatického režimu, aby som omylom nevystrelil a nevyplytval muníciu.

"Hej! Elliot! Maya! Poďte sem!" začul som z druhej strany uličky. Pri stene sa tam krčilo asi šesť ľudí, očividne na našej strane. Zvažoval som, či je dobrý nápad prebehnúť cez bojisko až na druhú stranu. Vtedy niekto vystrelil rovno do motoru dodávky, a ten začal horieť. Viac som nepotreboval. Povedal som Mayi, nech beží za mnou a nezastavuje. Potom som sa sám rozbehol ku stene. Cestou som musel popreskakovať zopár ležiacich tiel a zbraní, a to nebolo ľahké, keď mi hrozilo, že mi niekto prevŕta hlavu guľkou. Bol som už skoro pri stene, keď sa spoza mňa ozval ohlušujúci výbuch a ja som sa s Mayou zvalil na zem.