Hneď ako sa otvorili dvere výťahu, vybehol som von a dolu chodbou, držiac Mayu za ruku. Keď som bežal dolu chodbou, niekoľko ľudí len vystrčilo hlavu z izby, aby zistili, čo sa deje. Mal som namierené do 24. poschodia, kde sme mali uložené všetky zbrane a muníciu. Keďže som býval v kryte, dostal som základný výcvik so zbraňami, ktorý zahŕňal streľbu z pištole a pár techník boja nablízko. Taktiež sme za dobu, čo sme tu, mali nespočetne veľa tréningov pre prípad núdze. Z reproduktorov na stenách sa ozývalo "Toto nie je výcvik", čo spôsobilo na chodbách ešte väčšiu paniku. Pochyboval som, že je ešte niekto v izbách, keďže protokol udáva jasne, že nikto nesmie zostať v izbe, napriek tomu že nemá žiadny výcvik. Boli sme už na 18. poschodí, keď sa ozvala Maya.
"Kam to ideme?" spýtala sa vystrašene. Na niečo takéto nebola pripravená, a bolo to na nej vidno. Nevedel som, ako jej povedať že budeme musieť bojovať.
"Do skladu zbraní," odpovedal som, ako som míňal ďalšiu radu dverí na dvadsiatom poschodí. Hlavne nespanikár, prosil som Mayu v duchu.
Našťastie to Mayi asi stačilo, lebo zvyšok cesty už bola ticho. Zbehli sme posledné dva rady schodov a pribehli k veľkým kovovým dvojitým dverám. Vbehol som dnu, a uvidel som, že tam už nikto nie je.
"Asi už odišli druhým schodiskom," povedal som, a začal som prehľadávať sklad. Bola to veľká miestnosť plná políc a skríň, ktoré obvykle bývajú plné rozličných zbraní, od brokovníc cez granáty až po ostreľovacie pušky. No teraz tam neostalo skoro nič. V prvej skrini bolo pár zásobníkov a revolver, ktorý som si zobral do vrecka. Prezrel som police na brokovnice, ale tam nebolo okrem prachu nič. V druhej skrini nebolo tiež nič, a tak som si začínal myslieť, že budem strieľať len z revolveru. Až v tretej skrini sa na mňa usmialo šťastie. Boli v nej tri rovnaké krabice, asi meter dlhé. Jednu som zobral do rúk a poťažkal ju. Nepochybne tam bola nejaká puška alebo niečo podobné. Otvoril som ju a vybral z nej bledosivú pušku, ktorá vyzerala ako nová, žiadne škrabance ani odreniny. Z krabice som vylovil ešte tri zásobníky a manuál. Pozrel som sa na Mayu, ktorá čakala pri dverách a hliadkovala. Obrátil som sa na manuál a otvoril ho.
Bol to nový prototyp energetickej pušky CONTRACTOR X, ktorý bol vyvinutý exkluzívne na ochranu krytov po celom svete. USA bola prvá krajina, ktorá sa k týmto puškám dostala, aby ich otestovala. Tento typ mal dva spôsoby paľby. Ten prvý je automatický, a v zásobníku je dostatok energie na 100 striel. Druhý typ je veľmi presný na veľké vzdialenosti, a v zásobníku je päť takých striel. Výhodou je, že zásobník má na každý spôsob streľby jednu sekciu, takže ak by mi došli náboje do automatického režimu, mám ešte presný režim. Vzal som aj tú druhú pušku a začal vysvetľovať Mayi, ako sa ovláda. Ešte asi nikdy také niečo nedržala, lebo som jej musel ukázať správny postoj pri streľbe.
Trvalo mi celkom dlho, kým som jej všetko vysvetlil tak, že to chápala. Rozbehol som sa ku schodom a začal som vystupovať hore. Podľa toho, že už v sklade neboli skoro žiadne zbrane, som usúdil, že niekto napáda kryt zvonku. Na prvom poschodí som zastal, lebo som počul zvuky boja zvonku. Pripravil som si pušku, a Mayi som povedal, nech spraví to isté. Narovnal som sa a vybehol ku stene, na ktorých bol vchod do krytu, otvorený dokorán. Maya sa postavila za mňa, s vydeseným výrazom na tvári. Dovnútra cez vchod lietali guľky a kusy kovu.
"Ideme tam von," povedal som jej a chytil som ju za ruku, "drž sa za mnou. Hneď ako nájdem nejaký kryt, ideme tam, okej?"
"Fajn," odpovedala chvejúcim sa hlasom, a priložila si pušku k ramenu.
"Dobre. Na tri. Raz... Dva... TRI!"
To posledné číslo som napol vykríkol a vybehol som vonku z krytu.
YOU ARE READING
KRYT
Science FictionČo sa stane, keď sa na zemi odohrá niekoľko katastrof za sebou? Je to niečo, na čo si ľudstvo myslelo, že je pripravené. No pravda je iná. A hrozivejšia než si hocikto vedel predstaviť.