KRYT

-15-

Silno som zovrel v rukách nabitý revolver. Srdce mi zase raz išlo vyskočiť z hrude, a nedokázal som sa ani pohnúť. Tá vec za oknom mala žiarivo žlté oči, čo mi prišlo neprirodzené, aj keď to mohol byť len odraz svetla. Tie oči sa pohybovali po miestnosti, až sa nakoniec upreli na mňa. Skoro som sa zvalil na zem vedľa rozsypanej krabičky nábojov, ktorá mi vypadla z rúk. To už privolalo pozornosť ostatných, a mňa to akoby magicky prebralo z tranzu.

"Deje sa niečo, Elliot?" spýtal sa Max zaneprázdnene, lebo začal zbierať rozsypané náboje. Zohol som sa k nábojom a povedal som:

"V tamtom okne som niečo zbadal. Vyzeralo to trochu ako človek, ale malo to žlté oči," dodal som, ukazujúc prstom na okno, kde už však nič nebolo. Všetci si vymenili spýtavé pohľady. Nevyzeralo to, že by ma niekto z nich zobral vážne.

"Si len trochu unavený, synak," povedal s kľudom podporučík, "mal by si si pospať, urobí ti to len dobre."

"Ja som to naozaj videl, prisahám!" bránil som sa, "tá vec musela iba niekam odbeh..."

Prerušil ma zvuk trieštiaceho sa skla a dreva dopadajúceho na zem. V strede úlomkov skla a drevených triesok sa týčilo mohutné telo, s neprirodzene dlhými prednými končatinami, ktorými sa spredu podopieralo. Celé bolo zahalené v tieni, až na dve jasnožlté oči, ktoré žiarili ako dve lampáše v tmavej miestnosti. Tými dvoma reflektormi behalo z jedného člena našej skupiny na druhého, pričom sa hojdalo zľava doprava.

Hodnú chvíľu sme tam iba stáli a civeli na to stvorenie. Nemohli sme predvídať, čo urobí, tak sme sa ani nepohli. Až po niekoľkých momentoch sme sa začali posúvať pomaly dozadu. To stvorenie vyzeralo byť v pokoji, dokým sme neurobili žiaden prudký pohyb. Postupne sme sa posúvali smerom ku dverám, keďže nám to prišlo ako najlepšie možné riešenie.

Ale ako sme sa posúvali smerom ku vchodu do chatrče, Max nezbadal roh skrinky za ním a zosypal sa na zem, strhávajúc so sebou aj obsah celého vrchného šuplíka, ktorý tvorili prevažne keramické črepy. To vyústilo do rachotu, ktorý určite počuli aj doma v Kryte.

Tá vec sa zatriasla, vydala srdcervúci rev a vrhla sa na nás. V letku ešte zdvihla ruky nad hlavu do útočnej pozície. Zakryl som si krk rukami, lebo som počul, že je to najzraniteľnejšie miesto na tele, a treba si ho chrániť na prvom mieste. Skrčil som sa a očakával dlhé pazúry, ako sa mi zarývajú do kože.

Namiesto toho som začul hrozne hlasný zvuk, rovno spoza mňa. Hneď na to som zacítil zápach pušného prachu. Zdvihol som hlavu, a tá potvora ležala na zemi v neprirodzenej polohe, a pod ňou sa formovala tmavočervená škvrna. Došlo mi, že podporučík zrejme vystrelil z pušky. Neveril som, že bude po toľkom čase funkčná, ale bol som za to neskutočne rád.

Všetci sme si s úľavou vydýchli, keď sme zistili, že tá vec je už zrejme mŕtva. Podporučík siahol na poličku po lampáš a zapálil ho. Vyzval nás, nech prejdeme k tej veci a lepšie si ju obzrieme. Urobili sme, ako povedal, a prešli sme bližšie k tej kope chlpov.

Podľa všetkého to bol nejaký druh opice, no podporučík sám vyhlásil, že takéto niečo veru v živote nevidel. Na predných končatinách mala päť dlhých prstov, ale tri štvrtiny z nich tvorili dlhé uhľovočierne pazúry. Zvyšok tela bol doslova ako vytiahnutý z knihy o praveku. Nízke čelo, mohutné očnice, dlhé predné končatiny a krátke nohy. A, samozrejme, celé telo pokrývali tmavohnedé chlpy.

Väčšina ľudí považovala tento problém za uzavretý, no podporučík sa snažil prísť na kĺb tomu, aký je to druh. Po rozhovore s vojakom, ktorý vyštudoval biológiu a paleontológiu len pár dní pred Katastrofou, nám oznámil, že takýto tvor naozaj nemá miesto v žiadnych pozemských zápisoch ani štúdiách.

"V takom prípade máme dve možnosti," povedal podporučík, "buď sme práve objavili nový druh primáta, čo by dnes aj tak nebol až taký prevrat, alebo sme svedkami mutácie obyčajnej opice. A keďže si nemyslím, že niečo z našej planéty by malo svietiace oči, prikláňam sa skôr k druhej možnosti."

"Takže sme zistili pôvod zmutovanej opice," uškrnul sa jeden z dobrovoľníkov, ktorého som nepoznal, "ako nám to pomohlo? Tá vec je predsa už mŕtva."

Podporučík sa obrátil na neho. "Počúvaj, ty chytrák," odvrkol naštvane, "vieš vôbec, ako vzniká mutácia?"

Chalan vyzeral zaskočene. "N-Nie," odpovedal zmätene.

"Môže sa jej dosiahnuť viacerými spôsobmi, napríklad vedeckým experimentom. Je však nepravdepodobné, že toto je výsledok vedeckého experimentu z pred troch rokov, lebo vláda už dávno nerobí pokusy s mutáciou. Preto sa treba obrátiť na druhú najčastejšiu metódu."

"A to je čo?" spýtal sa ten chalan.

"To je vystavenie radiácii." povedal podporučík zastretým hlasom.

Zastalo mi srdce. Už mi došlo, kam tým podporučík mieril. Chcel som sa ho na to opýtať, aby som sa utvrdil v mojom podozrení, ale podporučík, akoby mi čítal myšlienky, povedal:

"A to znamená, že celé toto miesto je nasiaknuté radiáciou."