I Hate You || H.S [SK]✔️

Part 4

Ahojte.Pomýlila som sa a minule pridala dve také isté časti.Takže prepáčte.:)

"Čo dnes podnikneme?"opýtala sa ma Sandra keď sme išli domov."Poďme sa niekam najesť."navrhla som prvé čo ma napadlo.Ani sme sa nanazdali a už sme stáli pred reštikou.

Sadli sme si sa stôl a objednali si jedlo.Ja som si dala iba najaký šalát a Sandra si dala tiež.Keď sme v kľude jedli počuli sme že niekto vošiel.A hádajte kto.Ten debil Styles aj s celou partiou.

Raz za čas niekde idem aj to mi musí den debil pokaziť.Otočila som sa mu chrbtom a dúfala že to v kľude dojem.Ale čo ste?Ja a mať kľud?Ako na zavolanie ku mne došiel ten debil a to čo povedal ma zarazilo.

"Ahoj Ariana, môžem si prisadnúť?"opýtal sa milo.Ja aj so Sandrou sme na neho pozerali ako na svätý obraz.

"Nooo jaaa"nevedela som čo mám povedať.
"Stači ak povieš áno"asi prvý krát som ho videla smiať sa.Ale aj tak je to debil a ja neviem čo odomňa chce.

"Nie mi už odchádzame že?"rýchlo som zaplatila a ešte rýchlejšie vyšla z reštaurácie ale ten debil išiel za mnou.A išiel sám.Sandra s jeho partiou ostali v reštike.

"Prečo si na mňa taká zlá?"opýtal sa ma ale ja som ho ignorovala.Ešte niekoľko krát sa to opýtal a dokonca ma aj zastavil.Ja som už nemala nervy a všetko to zo seba vypustila.

"Ty sa ešte pýtaš?Prečo?Veď ma od škôlky šikanuješ a ty sa ešte pýtaš.Ponižuješ ma pred všetkými a jedného dňa prídeš ku mne a zrazu sa chováš milo.Ale ak si myslíš že som až taký debil tak to si na omyle.Môžeš sa rovno otočiť na päte a už sa ku nne neozývať.Ak ma chceš ponižovať ja to vydržím ako do teraz a ak nie budem rada.A už sa ku mne neozívaj je ti to jasné?Zbohom"so slzami v očiach som utekala domov.Opäť sa ma babka vypytovala čo sa stalo že plačem ale ja som hneď odišla do izby a tam sa zamkla.Vzala žiletku a potiahla.Prvý krát.Druhý krát.Tretí, štvrý, piaty a potom si už pamätám iba tmu.Zobudila som sa v bielej miestnosti.Nemocnica.

"Ó zlatíčko.Vieš ako som sa bála?Prečo si to urobila?"opýtala sa ma starká a pri tom plakala.

"Ja už nemám chuť žiť.Chcem ísť za mamou a otcom."potom jej bolo ešte horšie.

"Zlato vieš koľko krát som si to hovorila ja?Ale máme jedna druhú tak to nejako vydržíme dobre?"prikývla som aj keď som s ňou nesúhlasila.

"Idem zavolať doktora."pobozkala ma na čelo a už tu nebola.O malú chvíľku prišla aj s doktorom.

"Tak slečna Dawson ako sa máte?"opýtal sa primitívne otázky.Veď to poznáte.Potom povedal že môžem ísť domov ale nech to už neurobím.Ale pán doktor ja to aj tak robiť budem.Ale radšej som ticho.Keď sme so starkou prišli domov ľahla som si na posteľ a premýšľala.O Stylesovi.Prečo je na mňa taký milý?Zazvonil mi mobil a keď som sa pozrela na displej videla som meno Sandra.

"Ano baby?"opýtala som sa.

"Čo ti to prišlo na rozum?Si normálna?Prečo?Chcela si ma tu nechať?"z jej hlasu som počula že plače.

"Prepáč ale ja už nevládzem.Je to na mňa veľa.Ešte aj Styles ma dnes nasral."a zrazu stíchla

"Aaa čo sa ťa pýtal?"vyzvedala.

"Hlúposti.Ale neriešme ho nechcem si skaziť náladu.A koľko ľudí vie že som bola v nemocnici?"opýtala som sa jej.

"Celá trieda"zašepkala.Ešte sme sa chvíľu rozprávali.No chvíľu asi tak hodinu.Nakoniec som neskoro večer zaspala.