I Hate You || H.S [SK]✔️

Part 14

*Harryho pohľad*
Zo školy prišla neskoro.Čo robila?Možno bola so Sebastiánom.Možno sa dali do kopy.Napísal som jej správu ale odpísala mi že sa do toho nemám starať.Vypol som počítač a išiel spať.Nemalo to zmysel.

Ráno som sa zobudil pred budíkom ale nevadilo mi to.V kúpeľni som si umyl tvár aj zuby a obliekol sa.Vzal tašku a smeroval do kuchyne.Tam bola iba Maura.Čudovala sa lebo som tu bol o takú pol hodinu skôr.Vysvetlil som jej to a pomohol jej s raňajkami.V tom mi v hlave cinklo.Ariana vstáva až o pol hodinu takže jej niečo pripravím.

"A ako si na tom s Arianou?"opýtala sa Maura.
"Bolo to dobré ale teraz je to opäť trochu horšie.Ale už viem čo urobím."odpovedal som jej.Maura mi pomohla urobiť cesto a ja som piekol.Naložil som to na tanier a na vrch dal šľahačku a jahody ktoré som našiel v chladničke.Ešte som vám neprezradil môj recept.Upiekol som palacinky.Áno ja najväčšie nemehlo v kuchyni som upiekol palacinky.

Medzi tým do kuchyne prišiel Bob ktorý ma za môj výkon pochválil.Tanier som dal na podnos a do pohára nalial vodu.Vybral som sa hore a pred jej dverami som sa zhlboka nadýchol.

Otvoril som dvere a podnos položil na stolík.Odtiahol som závesi a v tom momente sa Ariana zobudila.Začala na mňa nadávať keďže som ju zobudil pred budíkom.Prišiel som k stolíku a Ariana sa na mňa pozrela.

"Bol som na teba hnusný ale prepáč mi to.Aj za včerajšie vyzvedanie.Tu som ti pripravil raňajky."už som chcel odísť ale Ariana ma zastavila.

"To si urobil ty?"opýtala sa ma.
"Cesto robila Maura ale piekol som ja.Dúfam že budú dobré"opäť ma zastavila.Ale tento raz krajšie.Pobozkala ma.

"Ďakujem.A prepáč.Ani ja som k tebe nebola nikdy najlepšia."ešte ma objala a išla jesť.Ja som zišiel do kuchyne a vyobjímal Mauru.Poďakoval som jej za to že mi pomohla.Ešte sa mi tam trochu cesta zvýšilo a tak som to ešte upiekol a všetko poupratoval.Dal som si jednu palacinku a pešo som sa vybral do školy.Keď som došiel do školy nebolo tu ešte veľa ľudí ale bol tu David a celá partia.

"Kde máš Arianu?"hneď sa opýtal.
"Vzdávam sa.Nie že by som to nezvládol to nie ale už ma to nebaví"povedal som a dohodli sme sa že kedy a kde sa prebehnem po námestí.A aby mi urobili horšie tak sa prebehnem u nás doma.Aby som bol viacej ponížený.Tam ma pozná viac ľudí.Ale som rád.Nechcem ublížiť Ariane.Počkať čo som to povedal?Mne na nej záleží?Asi to bude viacej ako stávka.Ale nie ja niesom chalan so sladkými rečami.Dosť.Keď som chcel dostať Arianu z hlavy viete kto prišiel do triedy?Presne.Ariana.Skoro ma porazilo.Ale pozerať sa na ňu mi nevadilo.A ešte k tomu mala sukňu.Čo viac si priať.Matika zbehla rýchlo.Nasledovala telesná.Keď sme vyšli na ihrisko dievčatá sa rozcvičovali.To bol pohľad.Dievčatá v kraťasoch do polky zadku.No vyrušil nás učiteľ.

"Pekný pohľad, ja viem, ale aspoň si zahrajte futbal"dal nám loptu ale nikoho moc nezaujímala.Keď si povedali že idú hrať obetoval som sa a sadol si na striedačku.Aj tak na tom budem lepšie ako oni.Uvidel som ako za mnou ide Ariana.

"Už ste sa rozcvičili?"opýtal som sa a ona sa zasmiala.
"Nemusel si to robiť.Sadnúť si na striedačku aby si mal lepší výhľad.Mám smutnú správu skončili sme.Ideme do telocvične"opäť sa zasmiala a už bola na odchode ale ja som ju stiahol.

"Ale ešte jednu výslužku za raňajky by som chcel."urobil som psie oči.

"Nie, aby si si zvykol."pobozkala ma a už jej nebolo.Celú hodinu som tam iba tak sedel a pozeral na to ako hrajú 'futbal'.Hodina skončila a ja som išiel do triedy.Mali sme biológiu a pytvali sme žabu.No fuj.Ďalšie hodiny boli v pohode.Na obedy nechodím ale David áno.A čo?Šiel som s ním na obed lebo to vyzeralo dobre.Dal som si polovicu jeho polievky aj hlavného jedla.Chutilo to dobre.David ma zobral domov na aute ktoré mu požičal jeho ujo.Má tu v Kanade uja takže u neho teraz býva.Keď som došiel domov nikto tam nebol.No možno hej.Počul som hlas.Vyšiel som hore a počul ako Ariana hraje na gitaru a spieva.Má nadherný hlas.Vošiel som do izby ale nevšimla si ma.

"Nádherne spievaš"povedal som a ona sa mierne zľakla.Keď ma uvidela iba sa pousmiala.
"Vďaka, ale nemyslím si."začervenala sa.Bola roztomilá.

"Nechceš sa ísť prejsť do mesta?"opýtal som sa jej.Odstrčila ma a zamkla dvere.Myslel som si že sa zase zaštvala ale potom zakričala.
"Za desať minút som dole.Čakaj ma"iba som sa usmial a zišiel k dverám a tam som ju čakal.Hej hej desať minút.Bola to asi pol hodina.Keď zišla nebola iná.Akurát mala iné nohavice a tričko.Vybrali sme sa do mesta.Objala ma okola pása a ja ju okolo ramien.Škoda že tam nieje každý deň.Vedel by som si zvyknúť.Prechádzali sme okolo výkladu kde boli štyri šteniatka.

"Vždy som chcela šteniatko.Po malom dieťati to je to najroztomilejšie stvorenie."povedala.
"No mohol by som ti to splniť.Ale dieťa prináša veľa starosti."zasmiali sme sa.Ale mohol by som jej splniť aspoň to šteňa.O dva mesiace ma narodeniny.Áno našiel som si to.Takže darček je rozhodnutý.Prechádzali sme sa dosť dlho.Boli sme sa najesť a aj na zmrzline.Blbli sme celý večer.Došli sme domov a nikto tam nebol.Ani žiadny odkaz.Odišli sme každý do svojej izby.Čo tam robila Ariana neviem ale ja som si preložil knihy a pozeral do noci filmy.Ani neviem o akej ráno som zaspal.

Fuuu viac ako 900 slov.Od dnes by som chcela začať pridávať časti každý deň.Dúfam že sa vám časť páči.See you soon.