I Hate You || H.S [SK]✔️

Part 22

Bál som sa ako nikdy.Nevedel som čo mám očakávať.Otvorila mi Maura.Jej pohľad zabíjal.Myslel som si že vezme nôž a zabije ma.
"Dobry.Jaa.Je doma Ariana?" opýtal som sa šeptom.

"Nie.Je v kine s Niallom.Vrátia sa až večer." odpovedala prísne.
"Tak ja pôjdem." bol som na odchode ale Maura ma zavolala.

"Môžeš na ňu počkať dnu." povedala ale ja som sa navyjadril.Bál som sa k nej pristúpiť.
"Tak dobre" v dome panovalo ticho.Asi ďalšiu hodinu sme tak sedeli v tichu.Domom sa ozvali hlasi a ja som si vydýchol.Aj keď to najhoršie ešte len príde.

"To bolo..." keď ma uvidela prestala hovoriť.
"Ahoj.Môžeme sa porozprávať?" opýtal som sa jej.
"J-jasné." nevedela ako reagovať.Vyšli sme do izby a zamkli sme sa.
"Fakt mi to je ľúto.Neviem prečo som to urobil ale je mi to ľuto.To tá umelina ma na to naviedla.Fak mi to je ľúto" ospravedlňoval som sa jej.

"Prečo by som ti to mala odpustiť?V tej najhoršej situácii si ma zradil." plakala a mne to nepomáhalo.
"Udri ma alebo vyhoď len neplač" prosíkal som ju.
"Ja niesom ty.Neudriem človeka len tak ako to robíš ty.A prečo si sem prišiel?Pripomínať mi aká som nula?" plakala a kričala.Nevedel som či jej to povedať alebo nie.Veď som sem letel tak to skúsim.

"Lebo ťa milujem." zašepkal som.
"Čo si hovoril?" opýtala sa.
"Milujem ťa."zakričal som.Ostala stáť akoby videla ducha.
"Si v pohode?" presvedčil som sa.
"J-ja len.Myslíš to vážne?" iba som prikývol.

*Ariana*
On mi práve povedal že ma miluje?Mám mu to povedať aj ja?Ale čo ak si zo mňa robí srandu a nemiluje ma.Akurát sa strápnim.Ale prečo by letel až sem aby si zo mňa robil srandu.Tak či tak nie.Nič mu hovoriť nebudem.Najprv ma musí presvedčiť.Možno to myslí vážne ale veriť človekovi ktorý ma šikanoval nieje najlepší nápad a už som sa o tom presvedčila.

"To že sem prídeš a len tak mi povieš že ma miluješ ma nepresvedčí.Ako môžem vedieť že si sa nestavil?" v jeho očiach som videla sklamanie.
"Takže mi neveríš?" opýtal sa.
"Raz som ti verila a sklamal si ma.Povedz mi čo by si robil na mojom mieste?" neodpovedal.
"Mohla som si myslieť.A teraz odíď" nerobím dobrú vec a ja to viem.Aj ja ho milujem ale viac ma bolí to ako mi ublížil.

"Odídem, ale nezabudni, ja sa ešte vrátim." to boli jeho posledné slová.Sadla som si na posteľ a rozmýšľala nad tým akú somarinu som zrobila.Ale ak ma naozaj miluje tak nech mi to dokáže.Ak by som mu povedala že ho milujem tiež tak by odišiel a opäť spával s tou umelinou.Niekto klopal a vo dverách sa objavila Maura.

"Čo chcel?" opýtala sa ma.
"Povedal že ma miluje." usmiala sa.
"Veď to je dobre nie?" objala ma.
"Asi áno.Ja ho tiež milujem ale čo ak ma opäť oklame" objala som ju ešte viac.

"Rob to čo ti hovorí srdce.Ak mu dáš ešte jednu šancu možno zistí že si baba ktorú naozaj miluje.Ak ho necháš odísť prídeš o možnosť zistiť či ťa naozaj miluje.Teraz rozmýšľaj srdcom.Ak budeš niečo potrebovať som tu." pobozkala ma na čelo a odišla.Toto som potrebovala.Mať oporu ktorej sa môžem zdôveriť.Starkej som mohla povedať všetko ale nikdy to nebolo také ako s maminou.Ani pri Maure sa tak necítim ale poradí mi viac.Som rada že som stretla takú úžasnú ženu.

Nová časť.Dúfam že sa vám to páči.BTW. Wow už tu je 600+ reads a táto storka je #80 vo fan-fiction.Ste úžasný.Thanks.See you soon.