Koniec školského roka je tu. Práve sedím vo vlaku a čakám kedy konečne dorazíme domov. Neviem sa dočkať kedy si konečne ľahnem do svojej postele. Kedy si konečne oddýchnem od každodenných starostí.
V kupé som sedela so svojou milovanou rodinkou. Nevadilo mi, že sú tu. Ale bolo to divné. Sledovať aký sú všetci šťastní ale zároveň aj smutný že odchádzajú. Zažili tam všetko nádherné. Hm, vtipné.
Otvorila som prvú knihu ktorú som vylovila v kabelke. Nechcela som ďalej premýšľať. Chcela som len vypnúť a žiť v krásnom romantickom príbehu z knihy.
"..a počula som, že Scorpius sa konečne dal do vzťahu z nejakou babou z Chrabromilu?" začula som časť ich rozhovoru. Čože sa dal? On a vzťahy? Ale prosím vás.
"Zaujímalo by ma, kto to je." povedala Maya.
"Chúďa dievča." zašepkala som pre seba. Ale myslím, že som to povedala hlasnejšie ako som chcela.
"Takže to niesi ty?" opýtala sa na rovinu Lily. Preboha ako som to mohla byť ja? Do takého idiota je iba blázon. Veď jeho blízkosti sa nedá ani normálne dýchať nie to že ešte ho milovať. Takého idiota. Fuj.
"Lily robíš si zo mňa srandu, však? Veď s ním sa nedá ani normálne pozdraviť , nie to že s ním ešte aj chodiť. Oh Lily, ako si mohla byť tak naivná a myslieť si, že on a ja niečo spolu máme."
"Myslia si to všetci."
"Tak sa všetci mýlite." zavrela som knihu a zobrala si svoje veci. Nemôžem sa s nimi normálne rozprávať. "Toto ste fakt prehnali!" zavrela som dvere kupé a prechádzala sa len tak hore dole. Nechápem čo sa to so všetkými deje. Oni nevedia čo sa stalo. Nevedia čo mi urobili jeho idiotskí poskokovia, ako veľmi mi ublížili a ako vďaka tomu sme sa rozlúčili.
*
"Nikdy v živote sa k nemu už nepriblížiš. Malfoy nikdy nebude taký milý ako bol doteraz. Je to zradca svojej krvi. V tvojej blízkosti bol anjel ale to teraz skončilo. priblíž sa k nemu a skončíš rovnako možno ešte horšie ako teraz." nado mnou sa skláňal Fénix a vykrikoval mi tie hrozné veci. Veď ja som nič neurobila. Bola som len milá a potrebovala som priateľa. Scorpius mi podal len pomocnú ruku. Ja hlúpa, ako som mohla veriť tejto rodine. Ako som sa mohla priateliť s niekym, kto je Malfoy.
Na zemi som ležala s bolesťami brucha a hlavy. V každej časti tela mi pulzovala bolesť. Musím sa odtiaľ dostať preč. Prútik som si nechala na izbe a tak som si nemohla zavolať pomoc. Fajn, musím to urobiť sama. Keď som sa snažila postaviť podlomili sa mi kolená a moje telo ochablo. Spadla som na zem tento krát som nemala možnosť sa postaviť. Upadla som do krátkej kómy z ktorej ma prebralo zdesenie, čo bude keď sa stretnem s ním.
*
"Ahojte." pozdravila som sa mame a otcovi. Nemala som chuť na nijaký zvláštne radostný rozhovor.
"Kde je Hugo?"opýtala sa mama.
"Čo ja viem. Nie som jeho opatrovateľka aby som ho strážila 24 hodín denne."
"Nebuď taká odporná na mamu Rose."
"Fajn, tak sa so mnou nebavte a bude všetko tak ako má." položila som kufor na zem a sadla si na neho. Čakať na Huga trvá dlho. Kým sa rozlúči so svojimi spolužiakmi trvá veľmi ale veľmi dlho. Keď konečne dorazil postavila som sa na odchod keď ma otec zastavil.
"Ideme rovno k Potterovcom." len, dúfam, že to čo teraz povedal je len žart. Ja tam nechcem ísť hneď. Chcela som sa na to psychicky pripraviť. Vidieť svojho bratranca ako seká dobrotu je neznesiteľné, ale vidieť ho, ako seká 2x väčšie dobrotu je ešte horšie.
YOU ARE READING
Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?
FanfictionScorpius a Rose ❤ Spojilo ich priateľstvo, rozdelil ich alkohol a znova ich spojila ich bolesť. Všetko sa zomlelo rýchlo a Rose ja na konci 6 ročníka na Rokforte. Čaká ju posledný ročník ktorý jej Scorpius nezľahčí. Ako bude Rose reagovať na všet...