Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

16. kapitola - blíži sa začiatok roka

"Čo sa deje Rose?" spýtal sa ma Scorpius. Sedeli sme spolu na hojdačke. Nerozprávali sme, len sme sedeli. Posledné dni čo sme boli doma ma temnota objímala oveľa viac ako predtým. Nechápala som to, ale bola pri mne, bola vo mne.

Zajtra odchádzame späť do Rokfortu a ja mu to musím povedať. Musím mu povedať, že ak bude so mnou budem trpieť. Budem mŕtva. Pohladenie mojej ruky ma prebralo. Pozrela som sa na neho. "Ja, musím ti niečo povedať."

"Večera!" zakričala z kuchyne teta Ginny. Scorpius sa na mňa usmial a chytil ma za ruku.

"Povieš mi to neskôr." pobozkal ma a spolu sme odišli na večeru. Dnes večer Scorpius odchádza domov. Áno, zajtra sa znova uvidíme no neviem či budem mať odvahu mu to povedať potom, ako to zistia tie jeho gorily. Prikývla som a spolu sme odišli na večeru. Sadla som si za stôl a začala jesť.

Otec to zobral všetko až primerane dobre. Síce keby pri ňom nebola mama mohlo to byť asi horšie. Ona chápala moju lásku k nemu a otec sa to bude musieť naučiť chápať.

"Rose ak si s ním naozaj šťastná, tak nech. Si mojou malou princezničkou a chcem, aby si bola len a len šťastná." povedal otec. Scorpius sa na neho urazene pozrel.

"Ja som tu pane." otec len prikývol a usmial sa.

"Jasné Scorpius. Vidím že si tu." zasmiala som sa a pritúlila sa bližšie ku Scorpiusovi. Temnota bola preč, o hneď po našom rozhovore sa vrátila.

"Chutí vám to?" spýtala sa teta Ginny. Na stole bolo úplne všetko. Na čo ste mali chuť tak na stole to bolo. Teta Ginny bola vynikajúca kuchárka. Usmiala som sa na ňu a prikývla. Večera šla v príjemnej nálade. Všetci sme sa smiali a rozprávali si príhody z leta.

"Ďakujem Vám za večeru, ale už budem musieť ísť. Otec s mamou ma čakajú." Scorpius sa na mňa cely ten čas usmieval. Videla som na ňom že ho niečo trápi ale stihol to hneď zakryť. Je to úžasný klamár.

"Sme radi že si u nás strávil leto."

"Aj ja ďakujem pani Potterová." Usmial sa na ňu. Vlastne on sa usmieval na všetkých. Veľmi ma to potešilo že si ho všetci obľúbili ale pozerala som sa na Jamesa a úsmev mi zmizol. On sa vôbec neusmieval. Jeho nálada bola, hm, ani neviem ako to opísať.

Pozrel sa na mňa a usmial sa. Nebol to ten úsmev ktorý som tak dobre poznala. "Ideš Rose?" Opýtal sa ma. Postavila som sa a obaja sme sa vybrali do izby. Sadol si na posteľ a ja som len tak stala pred dverami.

"Chcela si sa so mnou porozprávať."

"Chcela?" Už som nemala chuť mu to povedať. Mal ma počúvať vtedy a nie teraz.

"Ale Rose, čo sa deje?" Premeral si ma celu od hora dole. Videla som na ňom že po mne túži, tak isto ako aj ja po ňom. Ale nebola vhodná doba na to.

"Chcem ti len povedať že ťa ľúbim." Keď sa na mňa usmial bolo to to najkrajšie za celé leto. Milovala som jeho úsmev a aj jeho jamky v lícach.

"Ja ťa ľúbim viac Rose Weasleyová." Postavil sa z postele a postavil sa predo mňa. Jeho dych som cítila na sebe. Jeho srdce sa zrýchlilo presne tak, ako aj moje. Boli sme bezhlavo zamilovaní.

Nahla som sa k nemu a on ma pobozkal. Zrazu sa z potreby stala vášeň. Všetko sa zvrtlo v jeho prospech. Bola som opretá o stenu a vášnivo mi pobozkal každú časť môjho tela čo bola odhalená.

Moje telo šlo explodovať. Chcela som ho každou mojou bunkou, chcela som ho všetkým.

Znova sa vrátil k mojim perám a bozkával ich oveľa vášnivejšie než predtým. Chcel to, ale ja nie.