Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

13. kapitola - Späť na začiatok priateľstva

...prečo si to urobila?" on sa pýta prečo? Mal by byť rád že ho to nezožiera tak ako mňa. Trpím tým dlho aj keď stálo to za jeho šťastie, šťastie priateľa.

"Urobila som to, čo by si urobil aj ty. Z lásky. To je jediné vysvetlenie." stál odo mňa tak ďaleko a jediné čo som si priala bolo to, aby ma objal. Nestalo sa tak. Pozeral na mňa veľmi dlhú dobu. Nerozprával a jediné čo som chcela počuť bol jeho hlas.

"Scorpio?" spýtala som sa so strachom v hlase. Bála som sa čo urobí. Bolo to zvláštne. Stáť pred ním len tak a pozerať sa mu do oči.

"Začiatok." povedal. Nechápem čo tým myslí. Čo znamená to slovo.

"Nechápem."

"Ako ty, Rose Weasleyová tomu nemôžeš chápať.
Si najmúdrejšie dievča na škole."

"Sám vieš, že ľudí nechápem." jemne sa usmial.

"Chcem aby sme začali odznova. Ako kamaráti, čo nevedia čo so sebou. Ako kamaráti zo školy." kamaráti zo školy? Tie časi sú už dávno za mnou. Keď sme boli kamaráti, boli sme len deti čo nevedeli čo so sebou. Teraz sme už pomerne dospeli a on chce začať s tým?

"Scorpius, pamätáš si čo sme spolu robili? Neviem, či to chcem zažívať znova. Buď všetko alebo nič." môj návrh bol hnusný ale pravdivý. Urobila som chybu a priznala si ju. Teraz je to na ňom či mi odpustí alebo nechá odísť.

"To mi dávaš na výber? Nemal by som to byť ja kto dáva na výber?" spýtal sa ma. Nie, nieje to on kto má dávať na výber.

"Ja som viac trpela, Scorp." povedala som mu, zo zmiešanými pocitmi. Neviem ako sa mám cítiť. Či sa mám usmievať, že mi odpustil alebo plakať že to bolo tak ľahké. Nechal to len tak. Ďalej to vôbec neriešil a mne sa to nepáčilo. Mal na mňa kričať a rozbíjať veci ako vo všetkých knihách čo som čítala. Nič.

"Ty si mi zobrala spomienku."

"Tak prepáč, že som ťa mala rada a nechcela som aby si trpel. Merlin, to je tak primitívne. Bolo lepšie keď sme sa nebavili. Ja hlúpa, že som to povedala Kath. Mala som byť ticho a nechať ju tak. Všetko nechať tak. Scorpius, prosím odíď takto to nezvládnem a myslím, že ani ty." pozrela som sa mu posledný krát do očí a posadila sa na posteľ. Chvíľu tam stál ako soľny stĺp, no potom si prisadol.

"Ja to nezvládnem bez teba. Si to jediné čo mám. Nechcem byť princ bez princeznej." princ, princezná. Dve slová ktoré vo mne vyvolajú toľko pocitov.

"Inak to nejde." zo smútkom v hlase som mu odpovedala. Isteže to ide, ale už nechcem byť jediná tá nešťastná. Práve som vo vzťahu s Lorcanom. Nemôžem mu to urobiť.

"Ide, vždy to išlo. Vždy sme si našli cestu k sebe." spomienka. Ďalšia.

*

Sedela som na chodbe nahnevaná na Scorpia. Zasa bol opitý a kričal po mne ako po slúžke. Pri opitých je to v pohode, ale mne sa to nepáči. Niesom jemu ničím a neviem, či to zvládnem ďalej.

Keď tak čas šiel, uvažovala som nad tým všetkým. Keď mi jedného dňa povedal, keď bol opitý že som jediná ktorá ho z toho dostane. Ale ako? Ako ho prinútim nepiť. Je to jeho životný štýl, ako povedal. Čo je na alkohole? Všetko len ničí, aj to jediné čo mám. Jeho. Strácam ho.

"Rose?" počula som, ako po chodbe niekto beží a kričí po mne. Bola to Kath.

"Hm?" ozvala som sa potichu. Nechcela som aby ma tu niekti našiel, ale keď Kath vie kam chodím premýšľať.

"Scorpius je na ošetrovni." v tom sa mi premietlo pred očami všetko krásne čo som s ním zažila a vtedy som si uvedomila, že on mi za tú bolesť stojí. Že on stojí za všetko.