Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

15. Kapitola - City

Zabudla som na všetko a na všetkých. Existoval len on a ja. Jeho zelené oči ma sledovali od hora dole. Skúmal každú moju časť tela. Nechápala som tomu ale vedela som, že je všetko v poriadku. Že som v bezpečí.

Pomaly sa začal ku mne približovať. Môj rozum vypol a neriešil tie problémy čo potom prídu. Problém sa dá vyriešiť aj potom. Povedal môj rozum a nechal všetko na srdce. A srdce presne vedelo čo má robiť.

Začala som sa k nemu pomaly približovať. Moje srdce bilo ako splašené a moje oči nesledovali nič iné len jeho pery. Obaja sme chceli to isté tak prečo niečo riešiť. Obaja cítime to isté a škola nám v tom neprekáža, žiaden problém.

Keď sa naše pery konečne stretli nechápala som nič. Nechápala som seba ani jeho a ani nás. Bolo to neskutočne magické. Bozkávala som sa s ním aj predtým, bola to nehoda, vtedy som to nechcela. Teraz to bolo ale inak. Túžila som po jeho perách odvtedy čo ma zachytil keď sa mi podlomili kolená. Túžila som po ňom už odo dňa, keď som zacítila to neznáme chvenie.

Jeho ruka pomaly smerovala z mojej tváre na moju panvu. Pomalým tempom ma hladil po chrbte. Šiel na to pomaly ale zároveň aj rýchlo. Odtiahla som sa od neho a len sa mu zahľadela do očí. Jeho oči som zbožňovala najviac. Jeho pohľad keď sa z niečoho tešil bol priam dokonalý. Jeho oči žiarili tak ako aj on celý. Nechcela som nič povedať, ale musela. Musela som sa vrátiť. Späť do reality.

"Čo bude teraz?" spýtala som sa plná obáv.

"Zábava. Ty a ja." krv v mojom tele mi z tuhla. Zábava. Chce sa využiť. Pomaly som sa od neho odťahovala. Jeho postoj prezrádzal veľa.

"Rose?" ozval sa ku mne a pozrela som sa mu do oči. Znova tu je. Ten jeho pohľad plný túžby. Túžby po tom, aby dostal všetko.

*

"Hej princezná." Kričal na jednu z piatačok ktorá práve šla z knižnice kde ma čakal. Zas a znova bol opitý a mne ho už bolo ľúto. Scorpius čo to so sebou robíš? Slza sa mi skotúľala ale hneď som si ju utrela.

"Ja?" spýtalo sa dievča z Chrabromilu. Hlúpa a naivná. Nadýchla som sa a hneď aj vydýchla. Toto ja nezvládam.

"Áno ty. Nemáš chuť dnes stráviť so mnou?"

"Vážne?" počula som v jej hlase prekvapenie. Keby len vedela čo robí. Akú hlúposť.

"Áno srdiečko." pristúpila k nemu bližšie a on si ju k sebe pritiahol. Bola som tesne vedľa neho a on robil toto? On si neuvedomuje že mi je z toho na zvracanie? Nie...veď je to Scorpius Malfoy. Syn Draca Malfoya, školského smrťožrúta.

Začal ju obchytávať. Zo začiatku sa jej to páčilo. Videla som ten jeho pohľad. Pozeral sa na ňu s túžbou. Chcel ju tu a teraz. Panny ho asi priťahovali. Fuj. Lenže potom, keď som sa jej pozrela do očí bolo mi jej ľúto. Chcela od neho odísť. Už to nechcela, už s ním nechcela byť a tak bol čas zakročiť.

"Scorpius nechaj ju." len sa na mňa pozrel a pokračoval ďalej. "Myslím to vážne, ona ťa nechce." chytil ju ešte silnejšie a začal ju bozkávať na krku. Strašne ma to vytočilo a tak som vytiahla prútik.

"Nebudem to opakovať, pusti ju!" zvýšila som hlas a on ju pustil. Pozrela sa na mňa plná vďaky a vybehla preč do našej klubovne. Potom ju nájdem a porozprávam sa s ňou.

"Čo to robíš Rose? Ja ti nekazím zábavu."

"Nenávidím zábavu Scorpius. To by si ako môj kamarát mal vedieť. A mal by si vedieť, že je koniec."

"Aký koniec?" uvidela som náznak bolesti, ale hneď potom sa to stratilo. Nič mu ľúto nebolo, nič iné nemiloval iba seba.

"Nášho priateľstva."