Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

21. kapitola - Viac ako jedno zlomené srdce

"Madam Pomfreyová, môžem otázku?" Spýtala som sa jej hneď ráno ako som sa znova prebrala.

"Áno srdiečko, spýtaj sa na hocičo." Sedela som na posteli a nohy som mala spustené. Cítila som sa trochu trápne, lebo sa idem spýtať totálnu hlúposť. Nohy som si prekrížila.

"Bol ma tu niekto navštíviť keď som bola mimo?" Madam Pomfreyová sa na mňa smutne usmiala.

"Nepustila som sem nikoho. Viem ako ti vadí keď sa deje toto." Ľahla som si na posteľ a nohy nechala spustené.

"Asi sa to deje znova. Neviem, po tom všetkom čo sa mi stalo so Scorpiusom neviem čo mám robiť. Každý o mne a o ňom rozpráva a pritom nevie nič čo sa medzi nami deje, čo sa deje so mnou. Nejaký idiot počul ako som sa s ním rozchádzala a teraz to vie celá škola. Celá škola na mňa bude ukazovať a strpčovať mi život. Mne aj Scorpiovi." Madam Pomfreyová si vzdychla.

"Na školách to tak chodí. Ľudia riešia, ľudia klamú, ľudia ľúbia. Taká je škola. A je jedno či sa v nej čaruje alebo nie. Sú to ľudia." Toto bol dôvod prečo som ju obdivovala. Dokázala mi pomôcť vo všetkom. Aj v udržaní tajomstiev.

"Chcem len doštudovať, nič viac som nikdy nechcela." Znova sa mi chcelo plakať. Chcela som sa stratiť a zmiznúť.

"Ja viem Rose." Pohladila ma po vlasoch a odišla preč. Zostala som tam sama. Premýšľala som, no čo iné mi ostáva. Vravel mi, že ma ľúbi, ale bola to pravda. Bol tu cez noc, keď nik nesmel?

Z ošetrovne som mohla odísť až večer. Pre moju bezpečnosť ako vravela madam Pomfreyová. Zvedavým pohľadom som sa neskryla keďže to vedela celá škola. 0:1 pre svet. Nádych vydych. Musela som sa upokojiť, pretože ma čaká vysvetľovanie na izbe do ktorej som tak veľmi nechcela ísť, ale musela som. Čakali ma tam kamarátky ktorým som mala čo vysvetľovať. A bolo toho veľa.

Keď som otvorila dvere prekvapilo ma čo som videla. Všetky tri sedeli na posteli a nerozprávali sa. Tak tam po tichu sedeli a pozerali na zem. Akokeby sa hanbili čo sa stalo. Akokeby to bola ich vina. "Rose!" Skríkli všetky naraz a hodili sa mi okolo krku a ani jedna ma nechcela pustiť.

"Mrzí nás to." Ozvala sa Sam. Ona bola expert na pocity. A tak to baby prenechali na ňu. Usmiala som sa na ne a objatie im opätovala. "Ak nie si pripravená rozprávať o tom, tak mi to chápeme."

"Zaslúžite si vedieť pravdu." Aj ked nie celú, ale aspoň niečo z nej. Niečo, čo by pravé kamarátky mali vedieť. O mojej láske ku Scorpiusovi.

"Ľúbim ho." Začala som.

"Ja som to vedela." Prerušila ma Sam. Všetky sme sa na ňu pozreli. "Pardon." Usmiala som sa na ňu, no dlho mi ten úsmev nevydržal.

Začala som rozprávať aké to bolo medzi mnou a ním na začiatku. Ako sme sa zbližovali ako priatelia, ako sme sa začali pomaly nenávidieť a ako sme sa začali milovať. A teraz toto. Celý čas ma už počúvali. Plakala som, nevedela som, aká mam byť. A neplakala som jediná. Všetky moje kamarátky plakali so mnou. Aj Kath ktorá dobre poznala môj príbeh. Bolelo ma o tom rozprávať. Bolelo ma myslieť na neho. Bolelo ma cítiť lásku k nemu.

"Oh Rose. Prečo si nám to skôr nepovedala?" Spýtala sa po prvý krát Elíza.

"Pomohli by sme ti. Veď sme tvoje priateľky." Dodala Sam. Jediná Katherine sa neozývala. Ona vedela všetko o mne a Scorpiusovi. Vedela ako to je s ním a so mnou. Ona vedela a nepomohla, ako by mi pomohli aj ony dve?

"Ja viem, a mrzí ma to. No boli to moje rozhodnutia, moje chyby a moje problémy. Nechcela som vás zaťahovať do niečoho, čo nieje vaša starosť."