Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

12. kapitola - Scorpius čo to robíš.

"Bože Rose, čo tu robíš?"

"Plačem do vankúša čo to nevidíš?" odpovedala som Kath otázkou. Neviem prečo, ale slzy sa mi spustili hneď ako som sa hodila na posteľ. Chapete? Nie, to je v pohode. Ani sama seba vlastne nechápem. Raz sa s ním chcem v pohode baviť, potom mi prepne v hlave a už sa hrám na urazenú. Niesom normálna a to je už čo povedať ked to tvrdím ja.

"Ale Rose. Prečo tu plačeš?" to je až tak hlúpa alebo sa robí? Nechápem čo to všetkým je.

"Pretože som hlúpa? Asi preto?" prišla ku mne bližsie a prisadla si na postel. "Katherine nechaj ma tak, dobre?"

"Prečo Rose, si moja kamarátka. Vieš, Albus mi povedal čo sa stalo keď si šla v ten deň za ním." deň kedy ju môj milovaný bratranec znásilnil keď bola opitá. Ako ja ten deň nenávidím. Bola to oslava mojich narodenín. Najhoršia oslava zo všetkých. Deň kedy som bola k Scorpiovi milá. Deň ktorý mi chýba.

"Vôbec nič sa nestalo."

"Chcela si mu kvôli mne ublížiť a to isté som spravila aj ja."

"Čože si?!" neskutočne som sa nahnevala. Prečo a čo mu povedala. Cítim sa fakt neskutočne hlúpo. Ona vie že ho mám rada, to mu musela povedať.

"Rose ty si urobila to isté pre mňa a myslím, že by si to urobila znova. Chcem aby si bola šťastná. Veď si moja najlepšia kamarátka."

"Kath to aj ty moja a preto ťa nezabijem za to, čo si povedala. Ale urobila si veľkú chybu. Nesmie to nik vedieť. Bude to len medzi nami. Keďže Malfoy odišiel je všetko v pohode. Nedozvie sa to nik." povedala som a vydýchla si. Vie to, ale je to jedno keďže odišiel.

"No vieš..." začala Kath.

"Čo? Katherine! Hovor."

"Nemá ti čo povedať Rose. Si hlúpa vieš o tom? Prečo to robíš?" vo dverách stál Scorpius Malfoy a pozeral sa na mňa. Prečo neodišiel? Prečo je stale tu a trápi ma.

"Čo to má znamenať?" postavila som sa z postele a pozerala z jedného na druhého. Čo to má dopekla znamenať? Prečo mi takto motajú hlavu. Utrela som si svoje uplakané červené oči.

"Nepokaz to Rose. Máš možnosť byť konečne šťatsná tak buď." usmiala sa a odišla z izby, pritom stihla zavrieť aj dvere. Super.

"Mal si odísť." povedala som mu. Mal, bolo by to ľahšie pre oboch.

"Nemohol som. Si jediné dievča na ktorom mi záleží. Nechápem tvoje pocity. Nechápem ťa celú a to ma fascinuje." povedal a začal sa približovať.

"A tak to aj ostane. Necháp ma ďalej a nechaj ma." jeho prítomnosť ma ničila. On ma ničil.

"Pamätám si deň kedy som ti asi najviac ublížil. Povedal som ti že mi na tebe nezáleží. Klamal som. Bol som do teba blázon ale vedel som, že ty ma nemáš rada tak ako ja teba a tak som sa neodvážil. Nechcel som zničiť to čo bolo medzi nami." je mi do smiechu. Počúvať tie jeho sladké rečičky.

"Vtipné. Nemám dôvod ti veriť, vieš to? James mal v prvom ročníku pravdu. Vedel kým si."

"Robíš to horším."

"Viem a bude to tak najľahšie."

"Nebude Rose. Keď cítime to isté bude to ľahké." prečo sa mi to vymyká kontrole. Prečo je stále bližšie a bližšie? Prečo cítim jeho blízkosť tak veľmi.

"Ty nemáš ani tušenia čo láska je, čo to znamená a čo si so sebou berie. Nikdy som sa pri nikom necítila tak bezmožne ako pri tebe. Ničíš ma." už som cítila ako mu bije srdce. Bol tak blízko. Jeho ruka jemne vkĺzla do tej mojej a prešla mnou elektrina.