Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

14. kapitola - Sú to moje rozhodnutia

Sedela som pri raňajkách a čítala som si Denného proroka. Ako vždy, nič zaujímavé. Položila som ich na stôl keď zrazu sa niekto chytil mojej ruky. Rýchlo som sa obzrela. Bol to len Scorpius. "Ahoj, môžem či ešte budeš čítať?" spýtal sa ma jeho milým hlasom. Nebola som na neho zvyknutá.

"Hm, jasne." pustil moju ruku a ja som mu ich odsunula k nemu. Lenže zarazilo ma to, že on si odtiahol stoličku vedľa mňa. On si ku mne vážne prisadol? Oh Merlin.

"To ich baví písať stále o tom istom?" zamrmlal si Scorpius popod nos.

"Už dávno nemajú o čom písať Scorpius. Dobré ráno." vošla do kuchyne teta Ginny. Usmiala som sa na ňu.

"Tak prečo potom píšu?" odpovedal jej otázkou.

"Čo by bol potom svet bez tlače." nechtiac som sa vložila do ich rozhovoru. Fajn, nebolo to nechtiac. Už mi liezlo na nervy ako ma všetci ignorujú.

"Máš pravdu Rose. Svet by bez tlače neprežil." pravdu o svete mám stále, len keby to bolo aj v živote a mojich rozhodnutiach.

Stále nad tým premýšľam či nerobím chybu. Nedá mi to dokonca ani spávať. Toto bolo jedno z najťažších rozhodnutí. Neľutuj to Rose. Vravelo na mňa moje vnútro. Mám ho poslúchnuť? Fakt to nemám ľutovať? To bola otázka na ktorú nemám odpoveď.

"Rose?" zo zamyslenia ma vytrhol hlas Jamesa. Pozrela som sa na neho a usmiala. "Mama sa pýta čo budeš jesť." ja hlúpy ignorant.

"To je jedno čo to bude." pozrela som sa do svojho pohára so zimnou kávou.

"Tak tu máš." položil mi James tanier plný praženice a zeleniny. To mám akože zjesť?

"Tak rýchlo?" James sa na mňa prekvapené pozrel.

"Skoro? Veď prešlo 15 minút." vyplo ma? Nemám tušenia čo sa stalo. Veď celý ten čas som dávala pozor.

"Si v poriadku?" spýtal sa ma Scorpius. Jasné že som v poriadku. Čo by sa tak dialo.

"Jasné že som. Veď čo by mi bolo."

"Nezdáš sa mi v poriadku." keď ma Scorpius chytil za ruku vybuchla som.

"Merlin! Čo by mi bolo. Ak ste si nevšimli som živá a zdravá!" vstala som od stola a odišla na záhradu. Na dvore zbierala prádlo teta Ginny.

"Rose? Hej Rose počuješ ma?" chytila ma za ruku a až vtedy som zastala.

"Fakt? Už aj ty?"

"Čo ja?" spýtala sa hlúpo. Tetu Ginny mám rada ale mňa nik neoklame.

"Dohodla si sa s nimi." keď som to povedala pustila mi ruku a ja som sa rozbehla do veďlajšieho lesa. Bolo tam miesto, kde som trávila väčšinu času.

Zadychčaná som si sadla na kameň pri potoku. Si šikovná Rose. Pochválila som sa. Fakt to je so mnou až tak zlé? Oh Merlin.

*

"Som zlý človek Katherine." odvetila som Kath keď sme sedeli na školskom dvore.

"Čo to hovoríš?" odpovedala mi.

"Je to pravda."

"Klameš sa. Si tá najlepšia osoba akú poznám."

*