Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

4. kapitola - Alkohol je zlý a môj bratranec je prasa

Nemohla som prestať plakať, aj keď sa ma Katherine snažila utešiť nešlo to. Nechápem prečo ma stále ešte trápi. Nenávidela som ho za to. Nemohla som si pomôcť a pozrieť sa znova do tej krabičky. Necítila som sa na to aby som sa radovala z toho čo som dostala. Vďaka nemu som sa znova dostala na dno. Rýchlo som tu krabičku zavrela a pozrela sa na Katherine. Slzy som si utrela a usmiala sa. "Potrebujem ďalší pohárik na prežitie." 

"Hej Rose?" bežala za mnou Katherine no ja som ju ignorovala. 

"Rose tu si." usmiala sa na mňa Sam ktorá z jednej strany obímala svojho frajera Lucasa. Zakývala som jej a objala ju. 

"Úžasná párty." zasmiala sa a pobozkala Lucasa na líce. 

"Ja som vedela že sa ti bude páčiť." pripili sme si a ja som sa nich celý čas usmievala. Aj keď som navonok bola šťastná vo vnútri som kričala o pomoc. Nik ma nepočul a tak som kričala sama pre seba. Chcela som aby ma niekto oslobodil. Možno Lorcan alebo dokonca slávny Malfoy. On mi daroval strieborný náhrdelník s príveskom ruže. Poznal ma tak dobre a chcel aby to bolo znova také isté ako keď sme mali 11 tak prečo som mu nepovedala, že mu odpúšťam? Pretože ma zranil. Tak veľmi mi ublížil až som nemohla ukázať aká som z neho zlomená ako mi srdce prelomil a odhodil. Dôverovala som mu viac ako Katherine a to sa mi aj vyplatilo. Zrazil ma na kolená a nechal odísť, nechal ma zmiznúť zo svojho sveta. 

"Nieje mi dobre." ospravedlnila som sa a odišla do izby. Bola som tu sama pretože každý si užíval moju párty. Po tom celom premýšľaní som prišla na to, že spoločnosť je to čomu ja veľmi nerozumiem. Ja som radšej s knihou v ruke ako viesť rozhovor. Preto som mala ťažké viesť s niekym rozhovor. 

*

"Rose Weasleyová si nemožná." hučala do mňa Katherine Meleniová moja spolubývajúca a spolužiačka na každom jednom predmete. "Prečo si to ešte stále nevybavila?" 

"Nebudem ti nič vybavovať Katherine, niesom tvoj poslíček. Ak máš zálusk na môjho bratranca nájdi si ho sama." 

"Ani ma nehne, pôjdeš za ním a opýtaš sa ho čo má rád." 

"Má rád Metlobal, svoju rodinu a mačku ktorú dostala jeho sestra Lily." 

"Ahhrr." zavrčala Katherine. "Takto si priateľov nenájdeš." keby som si ja nejakých aj chcela nájsť. Dvere učebne sa otvorili a ja som si sadla čo najďalej od všetkých mojich spolubývajúcich. Rose Weasleyová si nemožná. Toto mi v hlave vírilo každý deň. Fakt som taká nemožná za akú ma považuje Katherine. Mama povedala že budem mať možno problém vychádzať s ľuďmi, no nepovedala že to bude až taký veľký problém. Ona aspoň mala môjho otca a strýka Harryho ale ja nemám ani tích. 

"Grangerová." sedela som v knižnici a písala si úlohy a keď som zdvihla hlavu uvidela som ako Scorpio kráča smerom ku mne. Usmiala som sa na neho a položila som na chvíľu pero kým si on prisadol. "Tak aký si mala deň?" všetko čo sa stalo dnes sa mi prehralo v hlave. 

"Fajn a čo ty?" lišiacky sa na mňa usmial.

"Tiež. Máš tu úlohu na Elixíry?" dopekla. Ako som mohla na niečo také zabudnúť. To fakt mám taký hrozný deň, že zabúdam na niečo potrebné pre moje štúdium. 

"Nie." Scorpio na mňa vyvalil tie svoje zelené oči, presne také aké mám aj ja. 

"Hej hej veríme." 

"Vážne ju nemám." 

"Ja ti to neverím Rose." podala som mu zošit z Elixírov a on si ho prezrel. Zasmial sa a podal mi ho. "Fakt to nemáš. Ak chceš dám ti to opísať."