Môžme dať tomu všetkému šancu Rose?

22. kapitola - prvá skúška tanca

"Čože sa stalo?" Spýtala sa ma prekvapene Katherine.

"Ja neviem." Ľahla som si na posteľ.

"Ty nevieš? Skoro si sa pobozkala so svojím najlepším kamarátom ako ho ty označuješ." Skoro. Potom ako sme sa pozerali do očí a pomaly sa začali približovať prišla knihovníčka a pekne nás poprosila aby sme odišli lebo robíme hluk. Trochu sme ho tam aj narobili, ale nebol to až tak veľký. "Teraz si pekne povedané serieš do huby. Rozišla si sa so Scorpiusom kvôli tomu, že sa chceš učiť ale pobozkaš svojho najlepšieho kamarát."

"Nepobozkali sme sa." Je to pravda, ale keď som bola so Scorpiusom mohlo sa mne, alebo niekomu inému niečo stať. Tento dôvod nepozná nik. Iba ja, tak v čom je problém. "Kath, nepomáhaš mi." Prisadla si ku mne na posteľ a pozerala sa mi do očí.

"Keď sme tu len my dve, stále by som chcela poznať dôvod vášho rozchodu. Stále neverím že to je kvôli učeniu. Keby to bolo tak, nestalo by sa to, čo sa skoro stalo."

"Ja viem že by sa to nestalo. A poznáš ma tak dokonale že mi ani klamstvo neveríš. Katherine, poviem ti to. Ale nie teraz, nemôžem nič vravieť. Nemôžem ani dýchať keď na to pomyslím." Katherine dala výraz že vedela som to, a ľahla si ku mne.

"Ľúbiš ho ešte?" Spýtala sa ma po veľmi dlhom tichu.

"Nie." Odpovedala som jej. Konečne po dlhej dobe som si bola niečim na 100% istá. Kath sa mi pozrela do očí a zisťovala či jej neklamem. V jej pohľade som zbadala že som prešla jej testom.

"Vidim, že si šťastná."  

"Aj som."

Bolo mesiac pred plesom. A začali skúšky tanca. Stala som oproti Sebastiánovi a držala som sa ho.  "Som totálne drevo na tanec." Zasmial sa. Hah, vtipné.

"Vítam vás všetkých na prvej oficiálnej skúške na Vianočný ples." Začala McGonagallová, ktorá všetkých učila tanec. Ešte aj mojich rodičov.

"Nevedela som, že sú skúšky tanca." Zašepkala som Sebastianovi. Znova sa zasmial.

"Ty ich budeš potrebovať veľa. Mala by si sa opýtať aj súkromné." Buchla som ho do ramena. Mierne sa zatackal. Chytila som ho za ruku a pritiahla si ho bližšie k sebe.

"...že všetci budete k týmto skú-... Slečna Weasleyová a pán Leigh netuším vás?" Všetci sa na nás pozreli a mne az líca očerveneli.

"Prepáčte." Ospravedlnila som sa a nahodila som ten najmilší úsmev. Katherine s Albusom na sa nás pozerali. Albus s otvorenými ústami a Kath kývala s hlavou na nesúhlas. Usmiala som sa na ňu a obrátila som sa tvárou v tvár Sebastianovi.  Ten sa mi pozrel do očí s toľkým záujmom. Zrazu sa spustila hudba a Sebastian sa zhlboka nádychol a pustil sa do tanca. Pozerala som sa mu do očí a nechala som sa viesť. Nevnímala som nič. Ani okolie ani hudbu ani zem. Vnímala som iba jeho oči. 

"Šlo vám to dokonale." Pribehla k vám Kath.

"Čože? Robíš si zo mňa srandu? Veď som totálne drevo."

"Šlo ti to dokonale. Myslela som, že nevieš tancovať." Pozrela som sa na Sebastiana. Ten sa na mňa iba usmieval.

"Veď ani neviem." Poobzerala som sa dookola a nik tu už pomaly nebol. Iba my 4 a nejaký študenti s Bifľomoru. Dvere sa dokorán otvorili a dnu vošiel Scorpius. Nech to nieje pravda. Motal sa ako keby nevedel chodiť. Bol opitý.

"Kamoško čo tu robíš?" Spýtal sa ho Albus a hneď k nemu aj šiel.

"Prišiel som na skúšku. Kde je Minerva? Chcel som si s ňou tancovať." Albus ho objal okolo pliec, no Scorp sa ich striasol. "Tak si môžem zatancovať aj s tebou, drahá Rose." Všetci sme na neho vyvalili oči. Ruky sa mi znova začali triasť a tak som si ich šúchala o nohy, no to nepomáhalo. Predstúpila som pred neho.

"Scorpius, prestaň prosím. Narobíš si iba problémy." Zasmial sa na celú sálu.

"Problémov mám až priveľa. Už viem prečo si môj otec vybral moju matku pred tvojou." Predtým by sa mi podlomili kolená, keby som sa nezmenila.

"Vážne, mal by si to urobiť aj ty. Pre svoje dobro." Znova ten jeho opilecký smiech.

"Moje šťastie si bola ty." Všetci sa nás zmätene pozerali. Nechápali nás. Nechápali nič z toho čo sa tu deje.

"Bola Scorp." Chcela som odísť. Keď som prechádzala okolo neho chytil sa mojej ruky a ja som inštinktívne vytiahla prútik a vyslala som na neho kúzlo. Videla som ako Scorpius letí na opačnú stranu miestnosti. Hneď sa k nemu rozbehol Albus. Chcela som aj ja, ale podlomili sa mi kolená, začala som sa triasť a Sebastian ma stihol chytiť do náručia. Chcela som vybehnúť k nemu. Chcela som zistiť či je v poriadku. Z toho môžem mať problém. Zaútočiť na študenta je zakázané. Buchala som do Sebastiana aby ma pustil, no on nechcel. "Zoberte ho k madam Pomfreyovej, že vás posielam ja. Povedzte jej to." Albus ho zobral na ruky a Katherine sa na mňa smutné pozerala. Ľutovala ma.

"Prepáč mi to." Nechápavo som sa na neho pozerala.

"Čo?" Sadol si oproti mne na zem.

"Že som ťa za ním nepustil." Chytila som ho za ruku a stisla mu ju.

"Urobil si dobre, že si ma tam nepustil."

"Nezdalo sa mi to. Vyzeralo to, že chceš byť pri ňom." V ten moment to aj bolo. Ale len na chvíľu.   

Počas večere ku mne prišla Katherine. Prisadla si a odpila si z tekvicového džúsu. Potom sa nadýchla a začala šepkať: "Stabilizovala ho. Bol totálne opitý, ale ten hnus z neho dostala. Albus tam pri ňom ostal. Je to jeho najlepší kamarát, nemohol ho opustiť." Vydýchla som si. Nebude žiaden problém a žiadne klebety.

"Akým kúzlom som ho zasiahla?" Spýtala som sa zo strachom v očiach.

"Nevie sa. Madam Pomfreyová vravela, že to kúzlo nevidela." Znova sa mi začali ruky triasť.

"Zavolaj Sebastiana sem." Nechápavo sa na mňa pozrela, ale počúvla ma. Kým po neho šla pohľad mi padol na slizolínsky stôl. Sedeli tam obaja a pozerali sa na mňa s nenávisťou v očiach. Obaja kývali na nesúhlas. Zľakla som sa a začala som sa viac triasť. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Počula som beh a zrazu ma niekto otočil a vzal ma do náručia. Celá moja triaška sa začala upokojovať. Prestala sa mi najprv ľavá ruka triasť potom aj tá pravá. Sebastian sa odtiahol a pozrel sa mi priamo do očí. Z tváre mi odhrnul vlasy a pohladil ma po nich.

"Čo je?" Spýtal sa ma. Neviem či mu mám povedať o tom kúzle. Pozná temnotu, no pozná aj toto?

"Stalo sa niečo. Poďme preč odtiaľto." Pozrel sa na stôl na moju večeru.

"Nič si nezjedla."  Zakrútila som hlavou na to, že dnes už jesť nebudem. Ospravedlnila som sa Katherine za poplach a spolu sme odišli preč z Veľkej siene.

Po tichu sme šli spolu do osamotenej triedy kde nikto nechodí a kde sa dlho už neučilo, zavrela som dvere a zamkla.

Po dlhom čase som tu. Mrzí ma to, časť bola napísaná, ale keďže som prišla z liečenia šla som rovno do práce a času nebolo. Mala som napísaná aj ďalšiu kapitolu, ale mobil som dala do opravy a uz nieje. Sad story. No vdaka za všetko lásky. ❤