˙Dangerous couple˙

IV.

Bila som do boksovacieho vreca až dokým sa neroztrhlo. Piesok sa z neho v jemnom prúde presýpal na zem v telocvični.
"Ja to upratovať nebudem!" prehlásila som si sama pre seba, a prešla k lavičke pri stene. Uterák som si prehodila cez plece a napila sa z fľašky. Vyšla som z telocvične a namierila si to rovno do svojej kúpeľne.
Kvapky studenej vody mi stekali po tele. Nič nieje lepšie ako studená sprcha po tréningu.

Bolo šesť hodín keď som vyšla zo sprchy zabalená v uteráku. Keďže som svoj ranný tréning mala za sebou, absolútne som nevedela čo mám robiť do desiatej.

V izbe som sa postavila pred skriňu a začala vyberať, čo si oblečiem. Čiernu, čiernu, čiernu alebo čiernu? Pleskla som si po čele a vytiahla kraťase a voľné tielko.
Prešla som do kuchynky a na raňajky si spravila šalát.

Po raňajkách som zhodnotila, že táto noc bude 'určite' vyčerpávajúca a tak by som si mala teraz poriadne oddýchnuť. Pustila som si hudbu na plné pecky, vyvalila som sa na gauč a pustila sa do svojej rozčítanej knihy.

Prešli asi 3 hodiny a ja som sa nudila. Knihu som dočítala už pred hodinou a teraz som len nečinne ležala. Kto by si pomyslel,že sa u mňa nájde aj tak nudný deň, že? No, pravda je taká,že ak práve nevyhovujem Jae-ovi, unudene ležím vyvalená niekde vo vile alebo...
"Mám to!" vyskočila som z gauča a vybrala sa do ďalších častí vily. Tak neskutočne som milovala štvať ľudí.

------------------------------

Vyhodili ma aj z poslednej izby vo vile kde sa niekto nachádzal, tak som sa vrátila k sebe. Chudáci. Uznávam,že dnes som bola naozaj otravná. Ale som na seba hrdá.
Rozhodla som sa, že si pôjdem zabehať a potom sa ešte precvičiť pred odchodom.

Bolo deväť hodín a ja som bola dnes už po druhej sprche.
Prezliekla som sa do svojho obvyklého obleku, alias pohodlné, roztrhané nohavice a croptop (=tričko nad pupok). Svojho miláška, zbraň,som si zastrčila za lem nohavíc.
Keďže by mi s mojou obvyklou čiernou bundou bolo teraz cez leto teplo, tak som si len previazala okolo pása, už zašitú, mikinu, ktorú som našla vtedy v nemocnici.
Nasadila som si rúško a pre istotu si za lem nohavíc zarazila ešte aj druhého miláška.

Išla som prázdnymi uličkami Soulu až kým som neuvidela,mne dobre známu budovu. Vošla som vedľajším vchodom a potichu sa dostala na miesto s dobrým výhľadom na celú hlavnú miestnosť. Ani ma moc neprekvapilo, že tam stáli dvaja. Boli to chalani približne môjho veku. Síce mali na tvárach rúška, no spoznať sa to dalo. Aj keď boli dvaja, problém mi to nerobilo. Tichým a ležérnym krokom som si to namieril rovno k nim. Keď som bola asi dva metre od nich, spozoroval ma jeden z nich. Mal úžasné fialové vlasy. Pohotovo vytiahli zbrane a namierili ich na mňa.
Nezostávala som pozadu a moji miláškovia boli razom namierení na nich.
"Predpokladám že Lee gang na nás poslal svojho tak známeho zabijaka. Myslel som si." uchechtol sa fialovo vlasý. "Ale že to bude dievča?" dodal so smiechom ten druhý,červeno vlasý.
"Úžasné že?" moje egoistické reči sú späť. Len sa znova uchechtli. Chcela som prehovoriť niečo o ich situácii, no to by som nemohla za sebou započut zvuk nabitia zbrane na výstrel. Otrávene som mľaskla a zvesila ruky.
"Tak fajn." povedala som viacmenej pre seba a pukla si kosti na krku. Rýchlo som sa zahnala do výkopu a vykopla zbraň tomu chalanovi, ktorý stál za mnou. Rýchlo som sa otočila späť a vytrhla zbrane tím dvom. Ani neviem kedy prišli, no zrazu som stála uprostred siedmich chalanov. Všetci mali rúška. Ake prekvapivé...
Traja, ktorých som odzbrojila stáli v útočných pozíciách a ostatní štyria na mňa mierili. No..stále mám svoje dve zbrane. Nebude to až tak ťažké. Usmiala som sa a bitka začala. Ani neviem ako som stíhala vykriť všetky tie útoky.... no dobre, tak väčšinu z nich. Ale za to som tiež nemáchala rúčkami len vo vzduchu. O svoje zbrane som prišla tak ako aj tí štyria.

Všetci sme zastavili a vydýchavali sa. Nadvihla som si rúško, no nie aby ma mohli vidieť,a odplula si krv ktorá sa mi nahromadila v ústach. V ústach mi ostala nechutná železná pachuť. Rúškom som si utrela kútik úst a dala si ho do pôvodnej polohy. Usmiala som sa. Divné? Ani nie. Tak dlho som nemala rovnocenného súpera. Aj keď ich bolo sedem...
Stála som pekne rovno pred fialovo vlasým. Chcela som sa zahnať no jeden prenikavý zvuk mi v tom zabránil. Zvuk výstrelu. Myklo mnou a hnusná, palivá bolesť v boku bola neskutočne silná. Chcela som spraviť krok, no nohy ma zradili. Ako som padala k zemi,tak isto padalo aj rúško z mojej tváre.
"Mee?" rozbehol sa ku mne fialovo vlasý.

"Čo.. Čo do riti?!"

Ďalej už bola len známa tma.

______________________________