My life is MADNESS

1.Obyčajný deň

Sobota 7:00 a ja sa už začínam prebúdzať k životu. Vstávam z postele a mierim do kúpeľne,kde sa dám ako tak do poriadku. Urobím si jemný makeup a vraciam sa späť do svojej izby. Navlečiem na seba dlhé mentolové rifle,k tomu tenké biele tričko s trojštvrťovým rukávom,predsalen v Toronte dnes nieje najteplejšie...

Zrazu sa otvorili dvere na mojej izbe,v ktorých stál môj otec.

"Dobre ráno Jessie" povedal sladko
"Ahoj oci,potrebuješ niečo?"
"Dnes večer budeme mať návštevu,tak ťa chcem poprosiť, aby si upratala byt,zatiaľ čo my s mamou pôjdeme nakúpiť potraviny...ďakujem"
No jasné... zas to zostáva na mňa,zatiaľ čo môj milovaný brat Lucas si ešte chrápe v izbe.

Lucas má 21 rokov,má svoj vlastný svet,autá,motorky,frajerky, kamráti,dovolenky to je jeho.
Takže práca v byte u neho nehrozí. Som zvedavá čo bude robiť, keď sa konečne osamostatní...najme si upratovačku to je jasné.

********

Vyrazila som do komory kde som siahla po vysavači a neskôr po mope. Čím skôr to porobím tým skôr si môžem ísť po svojom.
Fuuu...konečne.

Napísala som Ellie,svojej najlepšej kamarátke, či nezájdeme na kávu do našej obľúbenej kaviarne "U Rodgera",samozrejme súhlasila a tak som si prehodila cez rameno tašku a už ma nebolo...

Sadla som si na naše obľúbene miesto a čakala,kým sa dokotúla Ellie...o niekoľko minút som uvidela mohutnú rišavú hrivu ako sa valí ku mne.
" Čau,Jess" objala ma
"Ahoj moja, tak ako obvykle vanilkové latte?"
"Že sa pýtaš...." pousmiala sa
"Tak ako sa má tvoj braček?" oči sa jej rozžiarili,vždy sa ma pýta na Lucasa,už dlhšiu dobu je do neho zamilovaná
"Doma okolo seba prechádzame,ako keby sme sa nepoznali,ani pár slov neprehodíme...ale on sa má vždy skvelo." žmurkla som na ňu a ona sa usmiala. "Niekedy ťa už zoberiem k nám" Ellie už bola u nás ale v starom byte,nedávno sme sa sťahovali do nového,väčšieho,aby mal každý viac miesta pre seba.
"To bude super...dúfam,že bude doma aj Lucas." znuvu sa jej rozžiarili oči.
No toto bude ešte na dlho..........