My life is MADNESS

42. Súkromné číslo

Jessie

Takže dnes mám za sebou dve hodiny vo fitku,tiež prechádzku s chpláčmi a teraz mierim k domu Nickových rodičov. Jeho mama ma pozvala na obed a zároveň sa chce porozprávať. Možno sa chce uistiť či Nicka náhodou nenahradzujem inými chlapmi.
Zazvonila som a potichu čakala.

"No vitaj Jessie. Pod ďalej."podala mi ruku jeho mama."Dobrí deň Pani Hansenová."usmiala som sa a vkročila na dlhú chodbu. Podala mi papuče. "Cíť sa tu ako doma."viedla ma do nejakej miestnosti,zrejme jedáleň. Na stole bolo krásne prestreté. "Posaď sa."prikývla a usmiala sa na mňa. "Pán Hansen nebude pri obede?"spýtala som sa. "Nie, dnes ráno odletel za tvojími rodičmi na služobnú cestu."naložila si zeleninu na tanier. "A čo aj si volala s Nickom?"čakala som,že sa to spýta. "Áno. Včera mi volal. Chystali sa oslavovať Emanuellové narodeny." "Ach ten chalan zas musel vyzerať. Spitý pod obraz boží."posťažovala si.
Podľa mňa sa nenapili až tak. Ďalej sme preberali Zoe a Lucasa, prácu mojich rodičov a Hansenovcov, mňa a moju školu. Jednoducho chcela o mne niečo vedieť a tým pádom sme sa lepšie spoznali. Tá žena je naozaj super, veľmi vtipná a inteligentná. Po návšteve som sa vybrala do nového bytu,kde mali prebiehať posledné dolaďovačky. Robotníci odviedli skvelú prácu. Celý byt je zariadený vo veľmi modernom štýle. Neuveriteľne sa mi to páči.

Zazvonil mi telefón. Súkromné číslo. Zdvihla som a v tom momente zložil. Neviem kto to bol,pretože mne väčšinou nevolajú súkromné čísla. Ďalej som to neriešila a šla späť domov. Ako som šoférovala,znovu mi to číslo zavolalo. Opäť som to zdvihla a opäť ma to vyplo. Dorazila som domov. Chlpáči boli rozvalený na gauči v obývačke. Zrejme som ich vyrušila. Začali sa hrnúť ku mne a plietli sa mi popod nohy keď som vyberala z chladničky zeleninový šalát. Znovu. Tentokrát som skrýkla do telefónu "Prosím!"no zase to niekto zrušil. Robia si snáď zo mňa srandu? Pripadá mi to naozaj,naozaj dosť divné.
Vypla som si teda mobil a vzala si notebook s nádejou, že keď bude niekto niečo chcieť napíše mi správu...
Po asi 3 hodinách som si znovu zapala mobil a prišlo mi 38 neprijatých hovorov. Z toho 37 od toho čísla a jeden od Nicka. No späť Nickovi som už nevolala, bolo už dosť neskoro...Ráno mu zavolám. Znovu som vypla mobil aby ma v noci nevyrušovali zbytočné telefonáty...

Nick

Horší deň som ešte nezažil a chalani zrejme tiež nie. Moc sa nám nechcelo skúšať a už vôbec nie rozmýšľať nad novou piesňou. Asi znovu budeme improvizovať nejakým coverom. Celý, fakt celý deň nám šlo hlavy roztrhnúť. Škoda,že nie z toľkého rozumu a múdrosti. Čakal som,či sa mi neozve Jessie,ale neozvala. Tak som sa rozhodol jej zavolať,no mala vypnutý mobil. Boh vie čo asi robí... Bojím sa čo sa bude diať, čo budem cítiť alebo ako sa pozriem Jess do očí. Viem, že jej to nepoviem, ale strašne ma to sere. Stále mám pred očami to dievča a trochu miernu predstavu čo sa v noci dialo a ako sa to dialo. Fuj! Je mi na grc. Cítim sa ako najväčší chuj na svete a tento pocit neodpláva...