My life is MADNESS

50. Opustiť alebo odpustiť?

Nick

Stále rozmýšľam nad tým čo mi povedala. Moje srdce jej chce veriť ale hlava nie. Po tom čo som videl jej nedokážem veriť v tom, že len tak sa váľali na gauči. Nedokážem. Neviem či to nebude koniec nás dvoch. Nick! Zobuď sa! Milujem ju a ja myslím na koniec! Som totálny debil! Musím ísť za ňou! Dopil som pohár Jacka a vletel do auta. Áno musel som si dať Jacka, na nervy. 

Prišiel som k mrakodrapu kde býva, naskočil som do výťahu a čakal kým sa dostanem až úplne hore. Zazvonil som a ona otvorila. "Čo tu chceš?"uplakaná zdvihla hlavu. "Ja-no-ja, Jessie, prepáč."chcel som ju pobozkať ale odtiahla sa. "Prepáč? A čo by som ti mala prepáčiť, že si chalan,ktorý neverí svojej frajerke? Nie,Nick ja nemienim ďalej toto znášať."pozrela sa mi do očí úplne vážne. "Som hajzel, ja to viem. Ale nechcem o teba prísť, naozaj nie. Premýšľal som a keď sa aj niečo medzi tebou a ním stalo je to odpustené."priblížil som sa.
"Odpustené? Počúvaš sa ty vôbec? Čo je odpustené,veď som nič neurobila! Ale to ty nepochopíš, pretože mi neveríš!"kričala na mňa. Takú vytočenú som ju ešte nevidel. Normálne sa jej začínam báť.
"Odíď prosím ťa."zakryla si tvár a bežala na poschodie do svojej izby. No ja som neodišiel. Nechcem ju nechať samú. Milujem ju...

Jessie

No mohol toto? Nemá mi čo odpustiť. Musela som sa vypariť. Ľahla som si na posteľ a premýšľala čo bude ďalej. Prišla som na to, že sa musím porozprávať s Lewisom ale nie len ja. Musí ísť aj Nick...
Ja ho nedokážem opustiť. Nieje to v mojích silách. Dobre dosť bolo trucovania. Musím ísť do vane a ešte som aj hladná. Je síce 22:15 ale hlad je sviňa. Určite to poznáte. Urobím to tak, že si vezmem niečo dobrého do vane...
Ako som prechádzala halou, uvidela som Nicka ležať na zemi pod sedačkou. Bol taký slátky. No prišlo mi ho ľúto, zobudí sa riadne rozlámaný. Podišla som teda k nemu. "Nick, Nick, vstávaj."pretočil sa druhú stranu, mne chrbtom. Začala som mu dávať frčky do ucha, viem ako to veľmi neznáša. Napokon sa otočil ku mne. "Čo je?"hovoril ospalo. "Prečo si nešiel domov?"sadla som si do tureckého sedu. "No pil som a teraz by som možno nezvládol cestu domov."otvoril oči úplne. "Čože si? A čo?" "Jacka, ešte doma."znovu zavrel oči. "Ty si sem prišiel pod vplyvom alkoholu? Si normálny?"tresla som mu facku. "Musel som sem ísť... Buď rada."pretočil sa. "Ja - ja som rada ale nemal si piť."vykoktala som zatiaľ čo on už znovu zaspával. "No tak poď teda hore si ľahnúť za mnou. Posteľ je dosť veľká."sadla som si na gauč. "No konečne!"zvolal a vyletel zo zeme ako raketa. O pár minút som prišla do izby kde už ležal rozvalený cez celú moju posteľ. Nakoniec sa mi ho podarilo posunúť na druhý koniec postele a ja som sa mohla vyvaliť na ten svoj...