My life is MADNESS

52. Olympijske kruhy

Jessie

"To čo je?"zahľadela som sa na zabalenú celkom úzku krabicu. "Otvor to."plesol ma po zadku Nick. Podišla som teda ku krabici a začala ju rozbaľovať. Čo tam asi je, veď je to nejaké moc ľahké na to aká veľká tá krabica je. Dostala som sa až k páske. Podal mi nožík. Žačala som otvárať, keď zrazu ma Nick schytil a vzal na ruky. "Hej,čo to robíš?"zakryl mi oči. "Uvidíš."to bolo všetko čo mi povedal. Zastal a zložil ma dolú, no stále mi svojou dlaňou zakrýval oči. "Si pripravená niečo vidieť?" "Áno." Pobozkal ma na krk a dal dolú ruku z mojej tváre. "No, nie"upriamila som pohľad na stolík so skriňou. Boli bielej farby a vrchná doska kozmetického stolíka bola mramorová. "Ty si blázon."kľakla som si na kolená. "Do teba. Tak a môžeš si nasťahovať tu hŕbu kozmetiky."uškrnul sa. "Ľúbim ťa."skočila som na neho a obmotala mu nohy okolo pása. "Zlatko? Musím odísť na nejakú polhodinu."túlil sa ku môjmu krku. "Čože? A čo tu budem robiť sama?"zvráštila som čelo. "Môžeš si ukladať kozmetiku a som si istý, že Ellie ti s tým rada pomôže."spustil ma dolú. Ellie? Čože? Ona je tu? Otočila som sa vo dverách zbadala Ell. Skočila som na ňu a nedovolila jej nadýchnuť sa. "Bože, ako si mi chýbala."vystískala som ju. "Aj ty mne moja."habkala. Zrejme sa nemohla nadýchnuť a práve o to mi išlo. No dosť nechcela som ju udusiť. Vzala som ju za ruku a ťahala do obývačky. Usadila sa na sedačku a obzerala si celú miestnosť. "Wou. Nick má naozaj dobrý štýl." Musela som uznať. Je to to tu naozaj nádherne moderné. "No tak hovor. Ako​ bolo v LA?"naliehala som. "Skvelé. Spolu s Ericom sme sa dohodli, že si tam kúpime byt."hovorila nadšene. "Počkať. Ako sa tam zjavil Eric? A to sa chcete odsťahovať z Toronta? Si zo mňa robíš srandu?!"musela som ju prerušiť. Snáď sa nechce tak rýchlo odsťahovať. Je to moja jediná,najlepšia kamarátka a ona ma chce opustiť?
"Jess, Eric prišiel za mnou tri dni pred odletom domov. A nie, nesťahujeme sa tam, len chcem prázdninový byt. Predsa sa nemôžem len tak presťahovať, otec by ma prerazil a mama zašlapila ako žabu a ty by si ma zvalcovala svojím Audi a mala by som na čele štyri kruhy."začala sa rehotať. Vybuchla som do smiechu keď som si predstavila tie kruhy na jej čele. Bože, ako ju to napadlo. Teda pozná ma dosť dobre. Ona je blázon. Presne viem prečo sme tak dlho kamarátky. "El, mňa raz z teba vykotí."pleskla som jej po kolene. Zvykli sme to robiť. "A čo ty a Nick?"zahľadela sa mi hlboko do očí a ja som začala cítiť, že jej ani nemusím hovoriť ako je to medzi nami, no predsalen som jej niečo povedala. "Tak vieš, bolo viac nezhôd ale už sme v pohode a ideme ďalej."vstala som a pozrela sa do skrinky, či nenájdem nejaké víno. Našla som biele. "Myslím, že nieje dobré keď si dlho bez neho."chytila pohár s tekutinou a odpila. "Je mi bez neho ťažko. Uznávam. Ale nechcem mu nejako zabraňovať v hudbe, koncertoch a tak."tiež som si odpila. "Ach, už len necelý mesiac a ideme späť do školy."vzdychla si El. "Niečo mi hovor, veľmi rýchlo to uletelo. No čaká nás posledný rok. To už vydržíme." Áno tento rok maturujem, takže som zvedavá ako to dopadne, bude ma čakať veľmi veľa účenia. Priznám sa, ešte som neuvažovala o tom čo budem robiť po škole.  Možno niečo s cestovným ruchom.

Ellie odišla. Bola tu asi dve hodiny. No stále sme sa mali o čom rozprávať.
Uvedomila som si, že Nick mal už dávno prísť, no zrejme sa zdržal. Vôbec mi to neprekážalo. Dopila som svoj pohár s vínom, keď v tom môj kamoš začal škŕkať ako o život. Hlad je sviňa. Vzala som teda panvicu a urobila to čo mi ide najlepšie. Lievance. Potom som dostala pošahaný nápad. Urobím "olympijské kruhy". Našla som pohár ideálnej veľkosti a vyrezala ním menšie kruhy do lievancov. Naservírovala som to na tanier, kde som položila väčšie kruhy s výrezom v strede, do ktorých som nastriekala šľahačku. Poukladala som ich vedľa seba. (Samozrejme ja som zjedla tie odrezky.)

"Sakra."počula som z chodby. Bol to Nick. Pribehla som k nemu a uvidela ako sa skláňa a vyzúva si ponožku. "Stalo sa niečo?"podišla som bližšie. "Rachol som si malíček o zárubňu."prezeral si prst. "Nemehlo."podotkla som. "Ako prosím?"zamračil sa. Vedela som čo bude nasledovať a tak som rýchlo zdrhala do kuchyne. No Nick ma stihol dobehnúť, skôr ako som ja stihla prekročiť prah dverí. Zdvihol ma na ruky a položil na kuchynskú linku. "Kto ti je tu nemehlo?"zagálil a pritlačil sa ku mne bližšie. "Ty, veď už si to počul."pretočila som očami. "Čo tu táto potvora robila?"pozrel sa na tanier s lievacami a vášnivo ma pobozkal. Vzal tanier a sadol si za stôl. "Dobrú chuť."uškrnula som sa. Vzal lievanec do ruky a v tom momente šľahačka spadla z výrezu rovno medzi nohy jeho obľúbených teplákov. Začala som sa rehotať a on len prekvapene civel na šľahačku medzi nohami. "Si zo mňa strieľaš?!"bolo z neho cítiť trochu hnevu. "Hovorila som, že si nemehlo. A zabudla som ti povedať,že to sú neni obyčajné lievance ale olympijské kruhy so šľahačkou."vyčarila som nevinný úsmev, ktorý však nezabral. "Prepískla si to! Sú to moje obľúbené tepláky!"postavil sa a priblížil sa ku mne. Urobila som krok do zadu. "Ty mrcha."ukázal prstom na svoj rozkrok. Bol tam teda riadný, biely fľak. Vyzerá to ako keby sa niečo udialo cez tepláky. Vyprskla som do ešte väčšieho smiechu. "Len sa smej! Toto si vylížeš!"žmurkol, vyložil ma na linku a pritlačil si ma k sebe...