My life is MADNESS

59. Idem bez Nicka

Jessie

Ráno som vyšla zo spálne a našla Nicka schúleneho bez trička a len v trenkách pri stene objímajúceho paplón. Tak mu treba keď chce hrať tak sa pripájam. Chcela som okolo neho potichu precupitať, ale nedalo mi to. Náročky som zakopla o jeho nohu ale nespadla som. Prebral sa a otočil sa ku mne. "Hej!"zamračil sa. "Ty čo sa tu váľaš?!"pregulila som očami a následne chcela odísť do kúpeľne, no ten trkvas ma chytil za členok a nechcel ho pustiť. "Toto mi už nikdy neurobíš!"ťahal ma k sebe. "Vážne? Tak si tu daj aspoň ďalší vankúš, pretože tu spíš po zvyšok týždňa."chytila som jeho ruku,ktorou mi stále zvieral členok a oslobodila sa. Zabehla som do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. "Jess, nechceš si aj ty vyskúšať spať jednu noc na veľmi pohodlnej zemi?"klopkal mi na dvere. "Keby ti niečo plávalo v tej hlavičke tak by si šiel na gauč."zakričala som späť. "Ty mrška!"ozvalo sa spoza dverí.
Keď som vyšla videla som ako sa Nick znovu obracia v kuchyni. Tuším si chce vyžehliť včerajšok a naozaj nechce spať do konca týždňa mimo postele. Vtrhla som pri stôl kde už boli nachystané dve porcie ovsenej kaše s ovocím. Rozsvietili sa mi oči a bleskurýchlo som zaujala pozíciu pri stole a vzala lyžičku. "Nech ti chutí láska a dnes spíme spolu."pobozkal ma na čelo. "Pri sebe si chcel povedať."nadvihla som obočie. "No najprv sa vyspíme inak a potom aj pri sebe."zaškrnul sa. "Haha. No to si nemyslím."zazrela som akože prísnym pohľadom. "Ale ja to viem a povedal som!"chalan si dupol...

"Dnes musím behnúť za chalanmi ohľadom tej dievčenskej narodeninovej oslavy,kde si nás objednali."zvestoval mi kým sme čumeli do telky. "Zlato veď dnes je ten deň kedy musíme ísť za mojími rodičmi, niečo nám chcú oznámiť. A sľúbila som, že prídeme."otočila som sa k nemu. "Bože Jess, zabudol som na to. Choď tam prosím sama a potom mi povieš o čo išlo."
"Nemôžeš ísť za chalanmi večer?"odpila som si z pohára s čistou vodou. "Večer máme iné plány láska a nehodlam ich meniť."nadvihol obočie a žmurkol. "No dobre teda."nakoniec som prikývla. "A kedy ideš?"spýtala som sa. "Neviem asi za nejaké dve hodky."mykol plecami. "Už sa nevieš dočkať tej oslavy plnej báb čo?"musela som ho podpichnúť. "Presne si to uhadla láska. Poriadne si to medzi nimi užijem."dal mi pusu na líce. "Tak to aby som si šla užiť aj ja niekam do baru."pohryzla som ho jemne do ucha. "No to ani neskúšaj!"zvýšil hlas. "A to už prečo? To je moja vec čo robím nie?"naklonila som hlavu na bok. "No nie moja zlatá, pekne budeš tu a pustíš si nejaký film."nahodil prísny pohľad. "To ti nemôžem sľúbiť."dala som mu päsťou do ramena a zdrhla sa prezliecť....

"Tak ťa tam aspoň hodím a potom prídem po teba."zastavil ma pri dverách. "No tak dobre."obula som sa a vyrazili sme.

"Ahojte."pozdravila som, keď som vkročila do domu. "Aa Jessie vitaj."dobehla za mnou Zoe,ktorá sa už medzičasom stihla nasťahovať k mojim rodičom a Lucasovi. Objala som ju pohladila po bruchu. "Počuj dievča začína to byť už trošku vidieť."pousmiala som sa. "Však bodaj by nie, keď papá jedno za druhým."zjavil sa pri nás Lucas a objal Zoe okolo pása. "Kde sú naši?"spýtala som sa. "Poď, v hale sedia."pomaly sme vykročili.
"Mami, oci, ahojte."oboch som objala. "No ahoj Jessie. Kde si nechala Nicka?"spýtal sa otec. "Musel ísť niečo dohodnúť, ale možno sa ešte ukáže."odpovedala som. "No tak sa teda poďme porozprávať."posadili sme sa na sedačku. "Takže pôjdeme s otcom na pracovnú schôdzku do Dubaja, a chceli sme vedieť či by ste si nechceli urobiť taký týždňový výlet, keď už aj ty Jessie máš tie prázdniny."
"Že váhaš. Jasné,že ideme."vyskočila som hneď ako som začula slovo Dubaj. "A kedy odlietame?"dodala som. "Na budúci týždeň "oznámil otec. "Nick asi nebude môcť ísť, pretože ide hrať."ozvala som sa. "No tak ho nechaj doma."dodal Lucas. "Porozprávame sa o tom, ale ja na 100% idem."rozhodla som...

Nick prišiel po mňa okolo 22:00.
"No čo ako ste to vybavili?"spýtala som sa po ceste domov. "Štvrtok cestujeme, a sme tam do soboty večera."chytil ma za koleno. "Jáj. Tak asi nepôjdeš v nedeľu večer s nami do Dubaja."uškrnula som sa. "Počkať, čo? Do Dubaja? A kto povedal, že niekam ideš?"dodal. "Nooo. Však naši tam idú pracovne, tak sa spýtali či nechceme ísť a ja som povedala, že idem na 100%."odvetila som. "Ale ja ťa chcem mať doma!"zvýšil tón. "Zlato. Ty ideš koncertovať na oslavu, nebudeš tri dni doma a ja tu akože budem robiť čo?"jemne som sa zamračila. "No budeš sa starať o domácnosť a pekne ma budeš čakať tu."zaparkoval a zatiahol ručnú. "No nie ja chcem ísť. Chcem byť s našimi. A bude tam aj Zoe s Lucasom. Sama tu nechcem byť. Tak či tak každý deň budeš s chalanmi trénovať a potom odídeš a hovorím ti, že pôjdem a je mi jedno čo povieš, pretože je to moje rozhodnutie."vystúpila som z auta a zamierila k výťahu. "A kedy plánuješ ísť späť?"zastavil ma. "Idem tam na týždeň čiže v nedeľu som tu. Nemaj obavy."žmurkla som. Po zvyšok cesty výťahom a ani keď sme vkročili do bytu sa somnou nebavil. Zrejme je zas urazený. Klasika... Nakoniec sa odhodlal k zmeneniu večerných plánov. Áno spíme iba vedľa seba...