My life is MADNESS

57. Pán MAJETNÍCKY

Jessie

No nech si chalan nemyslí, že mi bude robiť scény, len aby som sa nebavila s kamarátmi. Vyšla som z kuchyne a narazila do neho. Kúsok ma odhodilo, ale stačil ma chytiť. "Pozor!"zhíkol. Vyplazila som jazyk a odišla do spálne. "Ideš somnou?"oprel sa o zárubňu, založil si ruky na prsiach a pozoroval ako sa prezliekam. "Kam?"pristúpila som bližšie len v podprsenke a brazilkách. Kusol si do pery a oči sa mu rozžiarili. "No kam mám ísť s tebou?"znovu som sa spýtala a pristúpila ešte bližšie. Zahľadela som sa mu do očí. Delilo nás pár centimetrov. "Ehm..idem za chalanmi."pritiahol si ma k sebe. "Čo si mám obliecť?"odstrčila som ho a otvorila šatník. "Hmm..ja neviem. Inak chcem ťa s nimi zoznámiť."sadol si na posteľ a znovu na mňa hľadel. "Takže, červené obtiahnuté, mini šaty." Vytiahla som ich a priložila k telu. Nick mi ich v momente vytrhol z ruky a vrátil do šatníka. "To si neoblečieš!"zúžili sa mu oči. "Prečo?"musela som ho trochu ponaťahovať. "No lebo som povedal!"chytil mi pevne zápästie. "A čo keď si povedal?!"zagálila som. "Nedoprajem im taký pohľad! Si len a len moja! Iba mňa môže toto telo provokovať!"uvoľnil stisnutie a presunul sa na môj zadok, ktorý schmatol a čo chvíľa som ho nohami objala okolo pása. "Niesi náhodou majetnícky?"zakusla som si do pery. "Vôbec nie!"prisal sa na moje pery a pritlačil ma chrbtom ku dverám. "Nie, teraz nie."vravela som pomedzi bozky. "Nemáš provokovať."odvetil. "Už nebudem."zahľadela som sa mu do očí. "Budem zlý."dal ma dolú. "Oblečiem sa a môžeme ísť."oznámila som a odtiahla sa späť k šatníku. Navliekla som nakoniec na seba čierne tepláky, biele tričko s krátkym rukávom a zvolila som čierno biele Nike tenisky.
"Tak môžeme."brala som kľúče od auta. "Toto je tiež dosť provokatívne."skonštatoval a privolal výťah...

"No konečne, už meškáš!"ozval sa jeden z chalanov. "Čuš, dobre?"zagalil Nick. Chalani pristúpili bližšie.

"Ja som Emanuell."chytil mi ruku a pobozkal ju. "Ahoj, ja som Jessie."pozdravila som sa mu a taktiež aj ostatným chalanom. Pozrela som sa na Nicka, ktorý len zatínal päste. "No tak predvedte mi niečo."pousmiala som sa a posadila na gauč. "Nič sa predvádzať nebude!"zahriakla ma moja drahá, žiarlivá polovička. "Ale a to už prečo?!"zaútočila som na neho. "Chalani dajte nám chvíľku!"nastavil výstražný prst a odtiahol si ma do malého kumbálu.

"Čo ťa zase žere?"znovu som zaútočila. "Ty!"zaiskrilo sa mu v očiach. "Žiarlivec!"pichla som mu prstom do brucha. "Hej? A nemal by som byť?!"pritiahol si ma k sebe. "Nie! Nemáš dôvod!"snažila som sa odtiahnuť ale márne. "Neznesiem keď sa na teba iný muži pozerajú!"zovrel ma pevne. "Vieš dobre, že ma iný nezaujímajú. Tak kľud, Pán majetnícky! A pusť ma celkom to bolí."snažila som sa znovu odtiahnuť a tým uvoľniť jeho zovretie. "Veď počkaj, keď nebudeš vedieť ani sedieť."zamrmlal. "Čo? Ešte raz to povec."nadvihla som obočie. "Pretiahol by som ťa Jess!"
"Tak to urob.."
...