My life is MADNESS

56. Vo vzťahu aj v ringu

Jessie

Ako sme vchádzali do garáži narazili sme na Lewisa, ako sa ťahá aj s chlpáčmi k výťahu. "Roscoe, Coco!"zakričala som. Obaja sa otočili a  bacuľato rozbehli ku nám, Lewis tiež. Objali sme sa. Nick si odkašľal a hneď som vedela čo naznačuje. Radšej som sa vzdialila od Lewisa a objala aj chlpáčov. "Jessie, ako sa máte?"prebehol pohľadom medzi mnou a Nickom. "Super a ty sa pochval."pozrela som mu do jeho hnedých oči a znovu sa vrhla ku krpcom. "Dá sa celkom. Čaká ma ďalšia súťaž, tak som v príprave."pousmial sa. "Kde to bude tento krát?"pozrela som sa na Nicka, ktorý odchádzal k autu. "Kuba. No asi by si mala ísť aby neboli nepríjemnosti."nadvihol kútik pier. "Máš pravdu. Tak sa drž, dúfam, že sa čoskoro vidíme."objala som ho a vybrala sa za mojím žiarlivým chlapom.

"Čo ti zase je?"pleskla som mu po stehne a vážne sa zamračila. "Nič."venoval mi taký ten pohľad nechaj to tak. Naštartoval a vyšiel z garáží.
Vystúpili sme a kráčali k výťahu do bytu. Celú cestu mlčal a ja tiež. Vzala som mu z vrecka kľúče a namierila k dverám. Zastavil ma a kľúče vytrhol z rúk. "Čo to robíš? Chcela som odomknúť."zagálila som. Neodpovedal, odomkol a vletel do bytu a dvere mi zabuchol pred očami. Aha. Asi mu to vôbec nieje blbé, to čo urobil. Stála som tam ako taká krava. Po asi 5 minútach som otvorila dvere a vošla do bytu. Bytom sa rozliehal zvuk televízora. Vkĺzla som do haly, no Nick tam nebol a taktiež telka nešla. Zrejme je v spálni, no nechystám sa tam nabehnúť a vypočúvať, prečo je taký. Ach. Asi sa budem musieť tváriť, že ma to netrápi a hrať jeho hru, no v roli súpera. OK. To by šlo. Nádych, výdych.

Prešla som do kuchyne a urobila si niečo malé pod zub. Potom som si sadla do haly k telke a venovala pozornosť živému vysielaniu z Torontskej Zoo, a dostala som nápad. Vytočila som Ell a navrhla jej návštevu zoo. Hovorila som náročky nahlas, aby ma počul môj súper. Neviem či sa tak stalo, preto som sa presunula do spálne s mobilom pritlačeným na uchu a vzala kôš s vecami do práčky. "Áno, za 10 minút som u teba, pa."ani som sa na neho nepozrela a odkráčala s košom do kúpeľne. Hodila som veci do práčky a vzala kľúče od auta. Zaštrngala som nimi na znamenie, že niekam idem ale stále nič. Zabuchla som teda dvere a náhlila sa pre moju ospalú kamarátku, ktorá sa musela kôli mne obetovať, za čo som jej veľmi vďačná.

"Ahoj ospalec."objala som ju. "To čo ťa napadlo ísť o 19:30 do Zoo?"venovala mi zaspatý pohľad. "No vieš, doma sa strašne nudím a chcela som sa ísť prejsť aspoň na pol hodinku."mykla som plecami. "Neklam, niečo sa deje, poznám ten tvoj tón hlasu."prísne po mne zazrela. "No dobre. Nick je znovu žiarlivý, pretože sme sa stretli s Lewisom a ja som ho kamarátsky objala. Celú cestu domov mlčal a keď sme prišli k našmu bytu vytrhol mi kľúče z ruky a zabuchol mi dvere pred nosom a vôbec mu to neprišlo blbé. A teraz máme tichú domácnosť."položila som si ruky na volant a sklopila hlavu. "Zoo zatvárajú o 20:00, tak čo keby sme sa šli niekam najesť, pretože som neuveriteľne hladná a potom pôjdeme ku mne na film,dáme nejaký drink a aj prespíš."nadvihla obočie a šťuchla ma do ramena. "Tak dobre teda, platí."prikývla som na jej nápad. Vybrali sme sa do najbližšiej reštiky a objednali si krabí šalát, ktorý sme obe zjedli ukrutnou rýchlosťou. Hlad je sviňa, čo vám poviem. Prejedené sme sa odviezli až k Ellie, kde sme si vlopli pár pohárov vodky, teda viac ako pár. Začala sa mi dosť točiť hlava, no nedala som to na sebe poznať. Ellie si šla svoje, mrvila a hádzala sebou zo strany na stranu do rytmu hudby.  Ja som sa usadila na stoličku, z ktorej som sa po pár sekundách zdrúzgala až tak, že som si riadne treskla chrbát o podlahu. Ellča sa otočila a vybuchla do smiechu. Sakra. Asi by som už nemala nič piť. Vzala som mobil zo stola a omrkla či mi náhodou niekto, môj frajer nepísal, no nič som nenašla, asi mu nechýbam. No čo už, to treba zapiť. Naliala som si teda ešte pohár vodky a samozrejme Ellie tiež, aby som nechlastala sama. "Tak na pevné nervy!"štrngli sme si a kopli do seba tu horkastú tekutinu...

Nick

Naozaj mi ten chalan lezie na nervy a Jessie to očividne neprekáža. Len tak si odíde a mne nedá ani vedieť. Som si istý, že šla za ním aby ma viac vytočila. Nechám ju teraz tak, no stále ma rozbíja myšlienka, že je sním a bohvie čo asi robia. Som zvedavý kedy sa vráti a či sa vôbec vráti. Počkám na ňu a uvidím v akom stave sa donesie domov. Poznám ju už dosť dlho, na to aby som vedel vyčmuchať čo asi stvárala.
Vtrepal som sa do postele a nechal otvorené dvere na spálni, aby som vedel, kedy príde a pekne si ju podal. Nebudem tolerovať žiadne jej nočné výlety, kto vie kam a ským. Netrvalo dlho a počul som odomknúť dvere a následne ranu. "Preboha, Jess, pomaly."ozval sa nejaký mužský hlas. Vyletel som pripravený, že tomu negrovi jednu strelím, no zarazil som sa keď som uvidel nejakého iného chalana, ako drží Jessie okolo pása. Vôbec nevnímala, bola totálne mimo, čiže riadne ožratá. Takúto som ju ešte nevidel. Veď ona nerada pije, čo i len symbolicky. "Zdravím ja som Eric, frajer Ellie. Baby sa trošku pripili a našiel som ich porozvalovane po dome a Jess chcela ísť domov tak som ju doviezol."pomaly mi ju vešal na krk. "Trochu pripili? Však je totálne na mol. A ako sa tam dostala?"vzal som ju a prehodil si ju cez rameno ako vrece zemiakov.  "Prehnali to dosť, uznávam. Prišla na aute, a to už je v garážach, odšoféroval som to."následne mi podal kľúče. "Nemám ťa odviesť späť?"ponúkol som sa. "Nie nie mám tu kamoša,ten ma hodí, tak sa maj."podal mi ruku. "Ďakujem."ešte som stihol poďakovať.
To dievča som odniesol do spálne, vyzliekol ju do spodného prádla a uložil do postele. Vôbec nevedela kde je. Prehnala to. Keď sa spamätá, riadne jej vyčistím žalúdok.

Jessie

Fuuj. Je mi neskutočne zle. Bleeee. Ja už nikdy nepijem. Je to odporné. Zobudila som sa so strašnou bolesťou hlavy, išlo mi ju roztrhnúť. Len škoda, že tá hlava si pamätá úplne všetko. Snažila som sa rozlepiť oči a pretočiť sa na druhý bok aby som zistila kde som to vlastne po včerajšej noci skončila. Podarilo sa mi to aj keď nie úplne. Zistila som, že sa nachádzam už v terajšom domove.
Brrr, striaslo ma. Môj žalúdok urobil dve saltá, vystrelila som z postele a skoro vyvalila dvere na WC. Mám to spočítané. Vyvrátila som celý obsah žalúdka a zostala len tak sedieť na studenej dlažbe, opierajúc sa o kachličky, ktoré tak príjemne chladili.
"No čo?!"dosť nahlas zabručal Nick, ktorý stál pri dverách. Pozrela som sa jeho smerom a potom znovu sklonila hlavu. "Už si sa poučila?"zasmial sa. Čo prosím? Ako to myslí? 
"Pff."odfŕkla som si a nevenovala mu pozornosť. "Ignorácia?"znovu sa uchechtol. "To máš za to!"zamračila som sa na neho. Zostal prekvapivo čumieť, ako by nevedel o čom hovorím. No on to veľmi dobre vedel. Znovu sa bude hrať na neviniatko. "Čo prosím?!"znovu zvýšil tón a prižmúril oči. "Dobre si počul. Si neznesiteľný, keď žiarliš, to si ty ten čo ma ignoruje, pretože si myslí, že keď sa objímam a rozprávam s chalanom automaticky s ním niečo mám. A to čo si včera urobil, že si mi zabuchol dverami pred nosom, malo byť akože čo?! Vôbec ti to neprišlo blbé?!"postavila som sa na nohy a priblížila k nemu, hľadiac mu do očí. Len zízal a nič nepovedal. "Myslela som si, že keď sme sa rozprávali s Lewisom u neho, tak si to pochopil, no očividne si všetko prekrúcaš ako sa tebe hodí!"bola som neskutočne nabrúsená, všetky slová zo mňa lietali ako náboje. "Tak počúvaj, myslíš, že nemám žiarliť?! Všímam si tých blbcov, čo stále po tebe pokukujú. Je to tak na hovno pocit, že mi ťa môže každú chvíľu niekto prebrať! Bojím sa toho! A za tie dvere, prepáč, mal som nervy."chytil ma pevne za zápästia. "Aha! Pozri vážne nemáš dôvod žiarliť, nie som žiadna kurva, aby som sa obtrela o každého chalana, ktorého uvidím, fakt nie. Mám teba. A keby som bola taká tak už dávno som tu s tebou neni a netrpím tie tvoje nálady. Tak neviem čo riešiš! Mali by sme sa nejako ustáliť, pretože takto to viac nejde."vytrhla som sa mu zo zovretia. "To chceš akože odísť?"znovu si ma pritiahol. "Nie, len si určíme nejaké pravidlá, aby sme sa vyhli takýmto nepríjemnostiam."odstrčila som ho a vybrala sa von z kúpeľne...

Uf.. 😛Takže 1505 slov tejto časti, na mňa celkom dosť 😄. Dúfam, že sa bude páčiť. Za prípadné chybičky sa ospravedlňujem😁 . Ďakujem za 👀⭐💬 .