My life is MADNESS

45. Pozvanie?!

Jessie

S obavami a stále v napätí som strávila noc doma. Aj 5krát som sa ubezpečila, že sú všetky okná zavreté a vchodové dvere zamknuté a zabezpečené špeciálnymi zámkami. Dokonca som sa zamkla v izbe pred tým ako som šla spať a tam som sa v kľbku, zababušená triasla obavami.
No po čase som sa ukludnila s pocitom mierneho bezpečia, keď som si spmenula, že naše okná a dvere sú testované profesionálnymi ľuďmi, ktorí sú špecializovaní na vlámačky všelijakého druhu. Naše dvere takisto ako aj okná sa im nepodarilo otvoriť. Za čo som sa dostala ešte do väčšieho bezpečia. 

Nick

Za dva dni sa vraciame domov. S chalanmi sme zažili celkom náročné turné. Mali sme dokopy 7 koncertov počas ktorých Jorge stratil hlas a chalani dostali črevnú vyrózu. Ja sa zatiaľ držím, aj keď mi je nejako blbo.
Takže máme pred sebou dva dni liečenia. Sú tu ľudia čo sa o nás dobre postarajú. Čo sa týka Jessie dlho som s ňou nevolal. A keď som jej aj volal tak nezdvíhala. Určite stále musí strážiť tých dvoch panghartov. Ach. Ako mi lezú na nervy aj ten ich slávny majiteľ a to som s nimi ani neni a neskutočne mi pijú krv a zaneprázdňujú frajerku. Už ju musím konečne odsťahovať...

Jessie

"Jeeess!!"počula som kričať moje meno. Pozrela som do kamery, ktorá sníma obraz pred dverami. Stál tam Lewis. Otvorila som a on vstúpil do bytu. "Hneď som tam,usaď sa ako doma."zakričala som z izby. Rýchlo som si spratala izbu a zletela zo schodov. "Čo si tam robila? Hmm?"priblížil sa. "Obliekala som sa."nahodila som mierny úškrn. "Ahá, tak obliekala."priblížil sa ešte bližšie a medzi nami zostala len malinká medzera. "Asi nie dosť dobre."chytil vysačku, ktorá vysela z môjho vyvráteného a na opak oblečeného trička. "Ups."začala som sa rehotať. On tiež veceroval tie jeho neskutočne biele zubiská. "No tak čo ideme?"vzdialil sa. "Akože kam?"zdvihla som obočie. "Jáj, asi som ti nepovedal, že ťa pozývam do kina a nechcem počuť nie."žmurkol. "No to si mi veru nepovedal. A na čo ideme?"nedalo mi to. "Nechaj sa prekvapiť."dal si ruku do vačku. "Ako vieš, že ma to bude baviť? A čo keď poviem nie?"povedala som tak akože namyslene. "Ja viem a som si 100% istý, že sa ti to bude neskutočne páčiť, a keď povieš nie tak zoberiem chlpáčov."pozrel sa takým tým ("áno vyhrážam sa ti") pohľadom. "No dobre teda, tak príjmam tvoje pozvanie."jemne som ho buchla päsťou do ramena. "No tak poďme."zacingal kľúčom od auta. "Takto nemôžem ísť veď vyzerám strašne."dala som psí pohľad. "No tak s tým už nič neurobiš." Počkať to čo práve povedal?! Nejaký je drzí. "Čo si tým myslel?"nasledoval urazený pohľad. "Ale noták neber to vážne. Len som tým chcel povedať, že už ideme lebo prídeme neskoro."začal sa rehniť. Blázon. Predsa len som sa šla upraviť, aspoň trochu.

Vkročili sme do garáží. Zaviedol ma až ku svojmu bielemu športovému Mercedesu. Bol naozaj úchvatný a premakaný.
Po asi 10 minútach cesty sme dorazili do kina, kde už sme mali rezervované miesta, úplne na vrchu a presne v strede. Bolo to 3D, no stále som nevedela čo budeme pozerať.

Dobrí večer. Vitajte na premiére Fast and Furious 8. Prajeme príjemný zážitok.

V tom momente som sa otočila na Lewisa a on na mňa žmurkol. On je proste mega chalan. Presne vie čo milujem.

Uprostred filmu mi začal vybrovať mobil vo vrecku. A hádajte kto volal? Nick. Zdvihla som to.
"Ahoj, láska ako sa máš?"
"Ahoj, miláčik. Teraz nemôžem volať. Zavolám ti neskôr. "
"Prečo?"
"Som v kine."
"S ním?"
"S kým s ním?"
"Veď s tvojím susedom."
"Nemusis žiarliť."zrušila som hovor.

Zas žiarli. A áno som s Lewisom mojím susedkom v kine. A čo? Veď to nič neznamená...sme kamaráti...