60. Nezostanem tu!

15 2 0
                                    

Jessie

Ako pred každou, kvázi dovolenkou sa vyberiem na nákupy. Dnes idem so Zoe. O pol hodinu sa máme stretnúť pri nákupnom centre.
"Kde zas ideš?"vyletel z dverí kúpeľne Nick. "No preč."odvetila som. " To čo je za odpoveď?!"zvýšil hlas. "Normálna!"napodobnila som ho. "Správaj sa normálne,jasné?!"nervy mu priamo sršali z očí. "Že mi to hovoríš práve ty!"otočila som sa, pleskla dverami a odišla. Už ako som sedela v aute mi začal zvoniť mobil. Nick. Zrušila som ho a venovala sa šoférovaniu. Počas cesty do nákupného centra, kde ma už čakala tehulka Zoe som mala asi 25 nepriatých hovorov. Tak toto už preháňa. Hneď ako som vystúpila z auta som si vypala zvonenie a ponáhľala sa za Zoe,ktorá tam už čakala. "Ahoj moja."objala ma a poťahala za rameno,pretože našla vo výklade skvelé šaty. "Tie musím mať!"zvolala a vybrali sme sa do prvého obchodu. "Kde len môžu byť?"zúfalo ich hľadala, kým som ja útočila na jemné blúzky. "Jess. Našla som ich!"z druhého konca butiku na mňa výťazoslávne zamávala šatami z výkladu. Boli pastelovo žlté, po pás upnuté a od pása na dol jemne rozšírené.
Nabehla som za ňou ku kabínkam. "No čo ako ti sedia?"Zoe otvorila kabinku a požiadala ma, aby som jej ich zapala. "Zlato. Toto nezapneme."oznámila som jej, pretože ten zips nešiel ani za nič hore. "To nemyslíš vážne. Veď to je S a také nosím vždy."prekvapene pozrela. "Idem ti po väčšie."ponúkla som sa. Cestou som vzala aj pár ďalších kúskov, ktoré mi padli do oka a dúfala v to, že sa jej budú páčiť. A nemýlila som sa. Dala na moje rady a vybrala si voľnejšie a zároveň sexy tmavomodré šaty, mierne nad kolená, v ktorých jej nebude až tak vidieť tehotenské bruško. A presne o to jej šlo. Ešte stále si nevedela zvyknúť na to že má väčšie a väčšie bruško. Bola úplne zúfalá pri skúšaní o číslo väčších vecí. A taktiež bola veľmi sklamaná, že nemali číslo M z tých šiat vo výklade. Mali posledné, a tak som si ho dala odložiť, a chcem jej ich dať ako darček k narodeninám,ktoré má za necelý mesiac. Dokúpila som k ním strieborný opasok s farebnými kamienkami, perfektne ich to oživí.
"Ach a to si chcem kúpiť plavky."zafňukala. "Tak poď nejaké pozrieť, možno ti padnú do oka."navrhla som. Vstúpili sme teda do butiku so spodným prádlom a plavkami. Fuu, tu bolo ale kúskov. "Šup do prehrabávania!"zavelila Zoe.
Našla som veľmi pekné,dvojdielné plavky v baby pink farbe. Spodok boli tangá a vrch bol bez ramienok. Nabehla som do kabínky a hneď som si ich vyskúšala. Ako som sa tak prezerala v zrkadle dvere na kabínke sa otvorili. Samozrejme som sa zabudla zamknúť. Stál tam Nick a mal nervy. Zavrel dvere kabínky, zamkol a pritlačil má k stene. "Prečo mi nedvíhaš mobil?! Aké máš na to právo?!"rozprával cez zaťaté zuby. "Hrabe ti? Ty čo tu ideš rozprávať o právach?!"zagalila som jeho smerom a odsdotila ho. "Mne hrabe?! Očividne tebe!"začal sa rozkrikovať. "Ty si naozaj tupý. Rozmýšľaj čo tu hovoríš dobre?!"začala som tiež. "Načo máš ten posratý mobil, keď ho nedvíhaš?!"vzal môj mobil a hodil ho o zem. "A ty máš načo mozog, keď ho nepoužívaš?!"až vtedy som si poriadne uvedomila, že môj mobil leží na zemi. Zohla som sa poň a uvidela ten rozbitý displej. "Vypadni ty psychopat!"prestala som sa ovládať a vylepila mu...
Hneď ako som vyšla z kabínky sa všetci pozerali mojím smerom. Bolo to trápne. Spravil mi peknú scénu. To čo som videla na začiatku obchodu ma dostalo. Bol tam zvalený regál s plavkami. Ani nemusím hádať kto to urobil. Strašná hanba. Utiekla som odtiaľ so slzami v očiach a bez Zoe, tu som po pravde ani nikde na blízku nevidela. Naštartovala som auto a namierila si to do bytu. Zašiel ďaleko. Možno je blbosť, že sa tam vraciam ale idem si po svoje veci. Viac tam s ním nezostanem, nezastaví ma...

Rozvalila som dvere a naletela do šatníka kde som si vzala takmer všetky veci čo som tu zatiaľ mala, keďže som stále nechala veľký obsah oblečenia a kozmetiky u rodičov. Zbalila som sa a presunula sa k autu. Stihla som to včas, Nick nebol ešte doma. Nenávidím ho za to čo dokázal v tom obchode a za to chovanie. Idem k rodičom, domov...

My life is MADNESSWhere stories live. Discover now