My life is MADNESS

21. Deň 10 - O čom to hovoríš?!

Jessie

Celú noc som rozmýšľala nad Nickom. Prečo bola jeho reakcia taká?
Stále mi to nešlo do hlavy.
V noci som ho kontrolovala aspoň 5 krát. Rozvalený na celej posteli v tme  potichu bľabotal.

Aký mal dôvod takto sa doriadiť? Spájam si to všelijako,ale stále mi to nedochádza.

Asi sa za ním idem pozrieť. Možno už bude hore.

Vošla som teda do izby. A áno bol tam a bol hore. Sedel ako keby v depke na posteli a držal si hlavu. To bude z tej opice.
Zbadal ma a vykročil do kúpeľne. Samozrejme som šla za ním. Stál pred umývadlom a úmyval si tvár. Podišla som k nemu a chytila ho za rameno. Zodvihol hlavu a zaprel sa do umývadla. Obaja sme hľadeli na náš  odraz v zrkadle. No nepovedal ani slovo,len si povzdychol a znovu sklonil hlavu.
Podišla som bližšie a chcela som ho pobozkať ale on sa odtiahol.

"Nick? Prosím ťa komunikuj somnou."objala som ho,ale on mi to neopätoval.
"Jessie,nie!"odtiahol sa a sprudka sa nadýchol.
"Čo je s tebou?!"smutné som sa na neho pozrela
"To ja....!"rozšírili sa mu zreničky.
"Čo ty? Nick prosím ťa hovor,čo ti je!"
"To ja som ti zničil život!"urobil krok do predu.
"Čože? Nerozumiem ti."ja som urobila krok vzad.
Začal kričať.
"To ja za všetko môžem...ja som bol ten čo bol s tebou pri bare...to ja som ten čo ťa ponúkol jednému chalanovi,aby si s tebou robil čo chce. Ja môžem za to,že ťa znásilnil!"

Zovrelo mi hrdlo. Triasla som sa. Nedokázala som zabrániť slzám. Pomaly som kráčala vzad,nevediac kam mierim. Zaplavil ma chlad. Zrazu som sa ocitla na zemi. Cez slzy som videla blížiaceho sa ku mne Nicka. Nedokázala som sa postaviť na nohy. Zodvihol ma a držal za zápästie.
"Mrzí ma to."dodal, ja som sa mu vytrhla zo zovretia a bežala čo mi nohy stačili,vydiac svet okolo seba rozmazane.

Ocitla som sa v nejakej miestnosti. Bol tam gauč tak som si naň sadla a rozmýšľala o tom čo som sa práve dozvedela a rozplakala sa ešte viac.

Už som nemala čo plakať. Dostala som zo seba všetko. Vybrala som sa do svojej izby,kde som sa pobalila, pretože dnes o 23:00 odlietame späť do Toronta. Konečne.

*******
"Decká poďme. Lietadlo letí už o 10 minút."kričali rodičia.
Tvárila som sa pokojne,akoby sa nič nedialo.
Nastúpila som. Sadla si na sedadlo pri okne a hľadela na mraky.
Nick sedel o sedadlo vedľa.
Pozrela som sa jeho smerom a on mojím. Pousmiala som sa ale on len otočil hlavu k oknu a nevšímal si ma.
Vzdala som to a uložila sa na spánok.

Nech som už doma!