My life is MADNESS

49. Vysvetlenie

Jessie

Chcela som už ísť na túto noc domov ale Lewis ma nechcel nechať samú.
Takže som ešte zostala u neho. No nič sa nedialo. Veď prečo by sa aj malo? Sme dobrý kamaráti to je všetko.
Celú noc som premýšľala a zároveň sa bála ako to dopadne s Nickom. Ja len dúfam, že bude ochotný ma počúvať.
Ak ma naozaj ľúbi, tak mi všetko uverí. A toto mu poviem do očí.

Ráno sa nieslo vo veľmi zvláštnej atmosfére. Lewis vedel aká spoveď ma dnes čaká a tak ma podporoval ako sa len dalo. Povedal,že ak to zle dopadne tak, mu to chce skúsiť vysvetliť on.

Je 10:45 a ja som psychicky aj fyzicky pripravená na stretnutie s Nickom.
Zbehla som do garáže, nasadla do svojho auta a vyrazila.
Cesta mi trvala 30 minút, pretože boli zápchy.
Vošla som do výťahu a cestou na hor som sa modlila aby som späť neletela schodami. Zaklopala som na dvere. Otvoril a ani sa na mňa nepozrel. Mal na sebe čierne voľné tepláky a biele obtiahnuté tričko. "Ešte aj mešká!"pohol sa v pred. Šla som za ním a rozhliadala sa po dokonale dokončenom byte. "Prepáč, boli zápchy."odložila som si bundu na stoličku. "Aha!"odvrkol. Priblížila som sa k nemu a chcela som ho pobozkať, no on sa uhol. "No tak hovor."oprel sa o kuchynskú linku. "A čo chceš počuť?"nadýchla som sa. "Vysvetlenie žeby? Prečo si si hneď ako som vystrčil päty z tvojho okolia, našla za mňa náhradu?"založil si ruky na prsiach. "O čom to preboha hovoríš? Nenašla som si žiadnu náhradu a ani si ju neplánujem hľadať. Prečo by som to robila? A čo sa týka Lewisa sme len kamaráti."priblížila som sa k nemu.
"Neverím ti! Možno tak kamaráti s výhodami!"posunul sa o kus ďalej. "Nie,to už vôbec nie! Je to môj sused ja-"sklonila som hlavu a začala premýšľať či mu mám povedať o tom čo sa udialo. "Spala si s ním! Určite áno. Somnou spať nechceš, ale tak čo asi sú čierni lepší."pozrel sa na mňa takým tým "si štetka" pohľadom. "Nick, prestaň! Vieš, že to nieje pravda, nespala som s ním ani nič podobné! Keby si len vedel čo všetko sa stalo, možno by si pochopil! Keby si zavolal a spemenul si na mňa tak o všetkom vieš!"kričala som so slzami v očiach. "Nemal som čas!"kričal aj on. "Pozri ja to beriem, viem že pri koncertoch a nacvikoch ten čas nieje."ukludňovala som sa. "Ale zato ty si mala čas na všetko."ukázal na mňa prstom. "Ako ti to mám ešte vysvetliť, že medzi nami nič nieje?!"znovu som sa rozplakala. "Nemusíš mi vysvetľovať nič! Neuverím ti,pokiaľ nebudem mať dôkaz a chuť."vylepila som mu facku, on sa presunul do obývačky a sadol si na sedačku, mne chrbtom. "Nebudem sa ti doprosovať, nič zlého som neurobila! Milujem ťa, ale tieto tvoje domýšľance nechápem. A to čo si videl keď si otvoril dvere nič neznamenalo len sme ležali na gauči. A to prečo som u neho prespala, pozor prespala nie sa s ním vyspala, bolo len preto, lebo predvčerom sa ma pokúsil nejaky muž opäť znásilniť a Lewis prišiel práve včas a zabránil tomu! Potom som sa bála zostať doma a tak mi ponúkol, že môžem prespať u neho, to je všetko!"zotrela som si slzy. Zostal ticho sedieť, ani neprehovoril. No nakoniec predsa len niečo povedal. "Tak Lewis záchranca."zasmial sa. "Keby si ma ľúbil naozaj, tak mi veríš."povedala som a zabuchla za sebou dvere od bytu. Rozutekala som sa k výťahu. Letela som domov minimálne 120tkou.
"Asi je koniec!"povedala som si sama pre seba. Nemá zmysel mu to zbytočné vysvetľovať,keď je tvrdohlavý a nedá si povedať a ani nič vysvetliť. A to, že sa zasmial..ach škoda slov... Stále ho milujem, no nie som si istá, či on ešte miluje mňa...