My life is MADNESS

16. Deň 3- 18

Ihneď po prebudení som sa dala ako tak do kopy a rozhodla sa ísť za rodičmi. No ich izba bola prázdna ako aj Lucasova a Zoeina. Do Nickovej som sa ani neopovážila vkročiť. Nechcem vidieť ako ma znovu ignoruje. A ja sa nikomu doprosovať nebudem. Šla som späť do svojej izby,prezliekla sa do bielych dvojdielnych plaviek a vybrala sa na pláž. Nebol tam takmer nikto. Keďže je asi pol 8 ráno.
Ale predsalen tu niekto bol. Vysoký, čiernovlasý,neprehnane svalnatý Eliot. Chalan z pobrežnej hliadky. Najprv som myslela,že je to človek čo učí ľudí jazdiť na skútroch,člnoch a podobne. Až potom som si všimla, že nad menom na štítku má napísané 'pobrežná hliadka Miami'. Čiže záchranár. Je oblečený v červenom,presne ako zo seriálu BAYWATCH. Milujem ten seriál. Aj keď som ho celý videla už najmenej 30 krát.

Podišla som k nemu,pozdravila ho a sadla si na zábradlie pobrežnej veže.
Odzdravil a otočil sa ku mne.
"Čo ty tu o takejto hodine?"
"Nikto z rodiny nieje na izbe,tak som sa rozhodla,že zabehnem sem a trochu porozmýšľam."
"Ale si nejaká smutná,čo sa deje??"
"No vieš,od včera sa so mnou istý ľudia nebavia a ja vôbec neviem prečo...nikomu som nič neurobila. A to mám dnes narodeniny. Chcela som si ich užiť so známymi,ale ako to tak vidím,všetci sa mi vyhýbajú."sklopila som hlavu
"Čo keby sme počkali na pekné vlny a išli si zasurfovať?"žmurkol
"Myslíš to vážne?"
"Jasné veď máš narodeniny,tak to pre teba urobím."
"Ďakujem si milý."

A tak sme navoskovali surfovacie dosky a čakali na vlny.
"Už si surfovala?"
"Každý deň, na nete. Naposledy som surfovala pred rokom. Dúfam,že mi to pôjde."usmiala som sa
"To tak rýchlo nezabudneš."žmurkol. "No tak poďme na to,vlny sa blížia."hodil hlavou a už sme aj bežali po horúcom piesku.
Vlny boli úžasné. Nádherný pocit surfovať medzi nimi a užívať si voľnosť. Aspoň na chvíľu som prestala myslieť na ostatných. Sústredila som sa len a len na vlny.
Keď sme sa vrátili na pláž,všimla som si Nicka ako sa pozerá na mňa a Eliota.
Zaďakovala som Eliotovi za spríjemnenie dňa a vybrala sa za Nickom. No hneď ako zbadal,že sa približujem tak zdrhol.

Robí ako malé decko. U chalanov je to normálne,ale nemyslela som si,že sa to prejavuje až takto.

Vybehla som späť do izby, kde som lebedila do večera.
O 20 minút mám 18.
Pomaly som sa začala chystať na samostatnú večeru.

No keď som prišla dole všade bolo ticho a tma. Najhoršie bolo,že som nevedela nájsť vypínač. Blúdila som ako maďar po kukurici. Čakala som kedy sa o niečo potknem a nabijem si hubu....aj sa tak stalo. Nevšimla som si tri schody a húk ho dole.
Zrazu sa len predomnou rozžiarili hviezdičky. Už som v nebi?

Boli to pŕskavky. A bolo ich veľa.
Happy Birthday to you.....sa ozývalo po miestnosti.
Sadla som si na schody a ako nafetovaná hľadela na malé iskričky.
Moje oči zahalila tma. Cítila som ako mi ich zakrývajú hebké dlane. Hneď som vedela komu patria.
"Všetko najlepšie,zlato."odkryl mi oči
Všetci v miestnosti zakričali "všetko najlepšie,Jessie." Bolo to krásne prekvapenie a presne načasované.
Všetci sme sa super bavili. Bola to super oslava mojej 18. Aj keď som tu nemala Ellie a ostatných kamarátov z Toronta. Ale ja im to vynahradím.

Inak už chápem prečo sa mi všetci vyhýbali. Ale nemuselo to byť také kruté.

Odpustené!!!