My life is MADNESS

17. Deň 4 - Provokatér

"Moja sladká 18!"prikmotril sa ku mne do postele Nick.
Otočila som sa na druhú stranu a pekné ho odignorovala.
"Heeeej!!!!"zavrčal.
"Potrebuješ niečo?"musím ho nejako vyprovokovať.
"Áno,teba."
"Pfff"otočila som sa k nemu.
"Čo ti zas je?"
"Mne nič, len chcem vysvetlenie,o tom prečo si ma ignoroval viac ako bolo treba."
"Boli sme dohodnutí,chceli sme aby si bola či už nahnevaná alebo smutná stoho,že sa s tebou nikto nebaví,aby sme mohli nachystať oslavu. To je všetko."pobozkal ma.

Myslím,že som to pochopila,netreba sa tým viac zaoberať,potešili ma.

"Ták čo dnes podnikneme?"
"Hmm,čo by si čerstvá 18 želala?"nahodil svoj šibalský úsmev.
Neviem akú odpoveď čakal,ale ja som bola jednoznačná.
"Rada by 18 išla omrknúť nejaké okolité drogérie a parfumérie."
"Tak toto som vážne nečakal."smutne sa zahľadel
"A čo si takého čakal?"objala som ho okolo krku
Začal ma bozkávať. Mám pocit,že viem na čo myslel,ale ja nemôžem,nieje na to vhodný čas a je tu istá minulosť.

Odtiahla som sa od neho a zadívala sa mu do očí. Pozrel sa na mňa nechápavým pohľadom. Ľahol si na druhú stranu postele a zadíval sa do stropu. Ja som sa doplazila z druhého konca k nemu a pobozkala ho na pery.
Videla som na ňom,že sa chce spýtať,prečo nemôžeme,ale ja mu to nechcem vysvetľovať,nie teraz.
A tak som ho obehla s otázkou.
"No takže ideš somnou? Alebo mám zavolať tvoju sestru?"
"Idem."pohladkal ma po ramene.

Keď sme skončili s nákupmi, respektíve ja,tak mi prišlo hrozné ľúto Nicka. Musel to somnou trpieť. Chudáčik,musel somnou stáť pri jednom stojane pol hodinu a to tam tých stojanov bolo presne 13.
Áno počítala som ich.

Nick
Je mi s ňou tak dobre. So žiadnou mi takto nebolo. Ale zaujímalo by ma prečo nemôže.
Asi sa niečoho bojí. Musím to zistiť. Uvidíme aká bude situácia po večeri.

Jessie

Dnešná večera mi vážne nechutila.
Možno keby niekomu neušla fľaška s octom tak by sa ten šalát možno dal aj jesť.

Po večeri sme sa s Nickom išli prejsť po pláži a nazbierať nejaké mušle.

Z ničoho nič ma zdvihol na ruky a bežal so mnou do vody. Blázon.

Boli sme úplne premočený.
Čo je lepšie ako sa len tak večer hodiť oblečený do mora? Asi nič.

Na pláži takmer nikto nebol. Ešteže.
Aspoň na nás nepozerali ako na zamilovaných pubertiakov,aj keď sme sa tak správali.
Hádzali sme sa do vody,naháňali sa po piesku,bozkávali a jašili sa ako malé deti.
Provokoval ma,neskutočne,a on si to veľmi dobre uvedomoval. Práve o to mu išlo. Stále si dvíhal košeľu a ukazoval celému  Miami ten svoj krásny pekáč buchiet,prehrabával si vlasy a na tvári sa mu črtal ten jeho šibalský výraz.
"Neprovokuj"zamračila som sa na neho.
"Prečo?"pobozkal ma a ja som ho odsotila.
"Lebo!"
"Ale aha aká dráždivá."pritiahol si ma k sebe a znovu ma začal bozkávať.

Prekliaté hormóny....