My life is MADNESS

23. Radšej budem mlčať

A teraz si môžem naplno užívať prázdniny.
Nie vlastne nemôžem! Nejde to!  Som tam kde som bola na začiatku.
Je vo mne strach. Bojím sa,že sa zrútim,že stratím osobu,ktorú milujem. Aj keď mám pocit,že už som ju stratila. Musím ísť za ním musím sa s ním o všetkom porozprávať.
No viem, že to nebude také ľahké,kedže sa mi vyhýba.

Začal mi zvoniť mobil. Dúfala som,že je to Nick.
Bola to Ellie.

"Ahoj, Jess,môžeme sa stretnúť?"
"Jasné moja,o pol hodku u Rodgera."
"Dobre teším sa. Tak pa zatiaľ."
"Papá."

Veľmi sa teším na Ell,ale neviem ako dlho sa vydržím tváriť,že sa nič nedeje.
Bežala som sa teda dať ako tak do hromady.
Keďže už mám 18 a šoférovať viem,je čas vyskúšať moje nové BMW,ktoré mám ako narodeninový darček od rodičov. Naštartovala som a už som aj fičala do kaviarne.

S Ellie sme sa vyobjímali. No ona má pozná ako svoje ponožky a netrvalo dlho a už som videla,že ma bude spovedať.

"Čo sa deje,Jess?!"zagálila,a ja som vedela,že nemá cenu to držať v sebe,ale nemôžem,ona nevie o mojej minulosti,o mojom znásilnení.
"No vieš ide o mňa a Nicka."
"Podľa tvojho výrazu usudzujem,že ste spolu začali chodiť a potom sa zjavila iná a vykašľal sa na teba."
"Áno"musela som klamať,nemôžem jej to povedať. Aj keď je moja najlepšia kamarátka,ale nemôžem. Sú veci, o ktorých nechcem aby vedelo moje okolie.
"Tak to mi je naozaj ľúto, Jessie,všetko bude v poriadku."objala ma
"Je to v pohode,sú aj iný."nadvihla som kútik ale vo vnútri mi dávalo päsťami moje svedomie.
Neklam jej.
Bojím sa ako by zareagovala.

Po zvyšok poobedia sme sa rozprávali o oslave mojích narodenín na Miami.

********
Keď som dorazila domov zamierila som si to rovno do postele,kde som rozmýšľala, veď viete o čom.
Zrazu sa mi len zahmlelo pred očami a upadla som do hlbokého spánku...