My life is MADNESS

28. Návštevné hodiny

Jessie

Prebudila som sa z narkózy a bola som veľmi oťapená. Videla som len rozmazané čmuhy.
Po chvíli keď som dokázala zaostriť som zistila, že som naozaj v nemocnici. Pobehovali okolo mňa sestričky ako keby mali vrtule na zadku.
O pár minút vošiel do izby nejaký muž, predpokladám,že lekár.
Požiadal sestričky aby ma previezli na samostatnú izbu a postarali sa o mňa ako najlepšie vedia.
Ešte stále som bola trochu mimo. No cítila som bolesť pri kľúčnej kosti.
Až potom mi lekár oznámil že ju mám zlomenú a a dopomohli operáciou aby sa mi lepšie zrástla.
Opýtal sa ma,či si niečo pamätám zo včerajšieho dňa.
A áno pamätám si úplne všetko až do nehody. Potom už len tma...

Keď mi dotiekla transfúzia,čiže krv,ktorú mi dodávajú,pretože som jej dosť stratila,ma vzali na nové oddelenie, kde ma umiestnili na V.I.P izbu.

Nick

Zobudil som sa na nemocničnej chodbe,kde som strávil celú noc.
Nemám žiadné nové správy o Jessie.
Bojím sa o ňu, veľmi. Stále ma trápia výčitky,no tie ma budú trápiť do konca života.

Milujem ju až tak,že nechcem aby pri mne trpela,už trpí dosť,no nechcem to ešte zhoršovať.

V tom som počul ako sa otvoril výťah. Sestričky tlačili posteľ, na ktorej ležala Jessie. Vyskočil som na rovné nohy rovno k posteli. Nevidela ma, pretože bola otočená na druhom boku,mne chrbtom. Mlčal som. Na znamenie jednej zo sestričiek som si sadol späť na gauč.
Nevidel som jej ani len do tváre. Ani mi to nedovolili. Odviezli ju a ja som tam zostal opäť sám.

Modlil som sa aby čo najskôr niekto prišiel a pustil ma za ňou.
A to sa mi aj splnilo. Vybehla sestrička a povedala,že sa na mňa Jessie pýtala, a že ma chce vidieť.
Výťazoslávne som vletel do dverí od oddelenia a namieril si to do prvej izby.
Jessie bola otočená k oknu,zrejme kvôli tej klúčnej kosti musí takto ležať.
Priblížil som sa ku nej a počul som ako si vzdychla. Vzal som si stoličku a dal si ju rovno pri ňu. Sadol som si s trasúcimi nohami. Zahľadel som sa do jej krásnych hnedých očí.

"Nick,chýbaš mi."prehovorila
"Aj ty mne, ani nevieš ako. Veľmi ma to mrzí,čo si musela kvôli mne zažiť a čo všetko sa ti udialo. Ak nechceš nemusíš mi odpustiť. Len chcem aby si vedela,že všetko ľutujem."vysypal som to
"Nick, aj po tom všetkom ťa milujem a nechcem stratiť."usmiala sa na mňa,čo ma nesmierne potešilo.
Pobozkal som ju a to mi prinieslo otázku,ktorú som musel položiť.
"Jessie, skúsime to od začiatku?"
"Áno budem rada. A ja mám na teba jednu prosbu."
"Počúvam."
"Teraz pôjdeš domov a poriadne si oddýchneš,viem,že si tu bol celú noc a preto chcem aby si šiel."
Poslušne som prikývol,pobozkal ju a už sa mi aj prášilo za pätami.

Ako som vyšiel z izby zbadal som Lucasa s nejakým tmavším chalanom ako sa rútia oproti mne. Zrejme prišli navštíviť Jessie.
Lucas si ma ani nevšimol len ma obišiel a ten druhý po mne tak čudné zízal...

Jessie

Som rada,že sme si to s Nickom konečne vyriešili a začíname od začiatku. Aj keď ma mrzí,že sa to nestalo skôr. Asi sa najskôr museli stať nejaké udalosti aby sa to pohlo ďalej.
Pravdepodobne to takto malo byť.
Po odchode Nicka sa do izby nasačkoval môj milovaný braček Lucas spolu aj s novým susedkom Lewisom. Veľmi ma potešila ich návšteva teda hlavne Lewisova. Nestihli sme sa ešte poriadne ani spoznať a už ma prišiel pozrieť do nemocnice.
Aj keď som sa trošku hanbila, pretože som neupravená.

"Ségra ty si teda dopadla."
"Ja viem,ale stálo to zato Lucas."žmurkla som na neho.

"Susedka, splívaš."pousmial sa Lewis.
"Čože?"vzala som si zrkadlo."Jáj...."začala som sa smiať, keď som videla aká som biela,a že naozaj splívam so stenou.
"Mám tu pre teba menšiu pozornosť." Lewis mi ukázal malú krabičku,na ktorej bol nápis PANDORA.
"To si robíš srandu!"civela som na neho s otvorenými ústami.
Otvoril krabičku a vytiahol z nej prívesok psíka,ktorý mi najskôr ukázal a potom ho pripevnil na môj PANDORA náramok,ktorý ležal na stolíku.
"Ďakujem ti krásne, Lewis. Nemal si si robiť starosti."
"To je maličkosť."žmurkol

V tom vtrhli do izby moji vystresovaní rodičia,ktorí sa ku mne ihneď vrhli.

"Preboha, Jessie,báli sme sa."
"Som v pohode."
****
Keď mi odišli návštevy,dostala som ďalšiu infúziu a lieky na ukludnenie bolesti.
Keď si to tak zhrniem tento deň bol pekný,až na to,že ležím v nemocnici...