My life is MADNESS

25. Chcem ho späť

Mala som príšerný sen,že sa vďaka mne niečo stalo Nickovi.
To by som si naozaj nikdy neodpustila a tak som sa mu rozhodla napísať SMS.

"Nick,ľúbim ťa,veľmi a ubíja ma keď sa mi neozývaš. Som schopná ti všetko odpustiť len ma prosím vypočuj. Potrebujem ťa! Bez teba som neni nič. Prosím ozvy sa mi."

Tlačili sa mi slzy do očí,keď som to písala,ale musela som. Teraz už len dúfať,že sa ozve alebo mi aspoň odpíše.

*****
Ubehlo 12 hodín od kedy som písala Nickovi,a stále nič. Určite to videl ale nechce somnou komunikovať. Nesmiem to takto nechať.
Rozhodla som sa zavolať Zoe,či náhodou nieje doma Nick,že by som za ním behla.

No nebol,a ani ona neviem kde je...
Niečo ma napadlo. Asi viem kde by mohol ale aj nemusel byť,každopádne sa tam pôjdem mrknúť.
Zavolala som teda Ellie a dohodli sme si stretko pred čajovňou.
Obliekla som si biele body s dlhým rukávom, bledomodre rifle a bledošedý kabátik.
Bežala som dolu po schodoch tak rýchlo ako sa len dalo. Obula som si vyššie čižmy, schmatla som svoju najnovšiu hnedú kabelku a utekala do garáže. Nasadla som do auta a snažila som sa čo najrýchješie dostať pri čajovňu.
Ellie nasadla a vyklopila som jej momentálnu situáciu.
Povedala,že ma podrží, keď bude najhoršie.
Je to moje zlato.

********
Asi po 20 minútach sme dorazili na miesto mojej nočnej mory. Na miesto kde som bola znásilnená.
Ako sme vystúpili z auta zalial ma pot.
Začalo sa mi ťažko dýchať.

"Jess,nemusíš to robiť."ukludňovala ma El
"Idem do toho! Ja to zvládnem."
Ellie ma vzala za ruku a pomaly sme vkročili dnu do baru.

Celá som sa klepala. Začali sa mi tlačiť slzy do očí,ale ustáli.
Pomaly som sa rozhliadala po bare v nádeji, že ho niekde uvidím. A že ma moja intuícia nesklame. Taktiež nesklamala. Nick bol priamo pred mojími očami. Sedel pri bare a lial do seba nejakú tekutinu.
Už som bola pripravená vykročiť k nemu, keď som sa zrazu nemohla ani pohnúť. Nohy mi úplne zdreveneli.
Nijako som im nemohla rozkázať aby sa pohli smerom k nemu.
Pred očami sa mi začalo všetko myhať. Zostala som ako omráčená.

No po chvíli som sa skoncentrovala a bola pripravená ísť za ním.
Konečne som sa vydala jeho smerom.
Sedel chrbtom ,takže som podišla z boku. Ľial do seba po pohárikoch JACKA...

"Nick."oslovila som ho,ale ani nezareágoval
"Nick, láska, prosím vypočuj ma."nalial do seba ďalší pohárik a otočil sa ku mne na barovej stoličke.
Nahrnuli sa mi slzy do očí,keď som ho uvidela. Mala som nutkanie ho objať,ale jeho pohľad ma odradil.
Mal na tvári nenávistný až priam zabijacký pohľad. Priznávam bála som sa ho. Podišla som k nemu bližšie a dala som mu dlaň na chladné líce.
V tom momente strhol moju ruku a otočil sa späť k baru. Vypýtal si ešte dva poháriky,kopol ich do seba,obliekol si bundu a pomaly sa tackal smerom von z baru.
Chvíľu som tam len tak nečinne stála a nakoniec som sa rozbehla za ním.
Ellie pravdepodobne zostala vo vnútri.

Pomaly kráčal po ulici osvietenej neónovými lampami.
Kričala som na neho ale išiel ďalej. Musela som vypadať ako nejaká histerka...
Konečne som ho dobehla a postavila som sa pred neho, ako on kráčal tak ja som kráčala oproti nemu vzad.
Počula som ako cez zuby precedil "uhni".
No neuhla som a pokračovala som v chôdzi vzad.
Odrazu len zastal, schytil ma trochu dosť bolestivo za zápästie a pritiahol si ma k sebe. Chvíľu sme si pozerali z oči do očí. No vzápätí má pobozkal,tak surovo, tak násilne. Nebolo to dvakrát príjemné,ale nebránila som sa. To pretože som v tom hľadala nejaký zmysel ale on asi ani nevedel čo robí. A možno ani nevedel kto som...
No nečakala som čo bude nasledovať po bozku....