Broken Chance ✔

4.

Aj keď môj plamienok túžby k nemu ešte vždy nevyhasol, ten jeho ani nenastal. Ľudia sú často slepí, keď sú zamilovaní. Pomenovanie "hlava v oblakoch", je ten správny výraz. Pretože Vy a Vaša túžba, vášeň, ba či láska, nestačíte na celý vesmír. Alebo aspoň u mňa to tak bolo. Davida nikdy nič netrápilo. On bol flegmatik, ja optimista. On bol extrovert, ja introvert. On bol šťastný, a ja? Ja? Bože, kedy som bola vo svojom živote JA? A bola som vlastne niekedy?

,,Čo-Čo tu robíš?"

Zakoktala som. Toto stretnutie som si predstavovala takmer stále. Ako príde a ako ho zničím. A čo robím teraz? Správam sa ako sprostá pubertiačka , ako sivá myška, čo nedokáže ublížiť. Som ako korisť, okolo ktorej krúži jeden lev. Ako mucha, na ktorú sa hrnie placačka... Existuje jedna jediná otázka, na ktorú si zrejme žiadny človek neodpovie... Kto vlastne som? Viem, že dokážem veľké veci, že dokážem vytvoriť naozaj nádherné dielo, ale nespravím to. Prečo? Bojím sa výsmechu. Kto sa nebojí, že keď niečo urobí, všetci sa mu budú smiať a bude terčom posmechu? Kto to môže ignorovať? Samozrejme, tváriť sa tak môže. Ale k srdcu si to berie každý.

Ľudia vravia, že v politike sú zvyčajne ľudia "bez chrbtovej kosti." Ale nie je to len tam. Pravidlo dnešnej doby je, v prvom rade myslieť na seba. A nie je to pravda? Kto iný Vás má pochválil, keď nie Vy sami? Kto iný rozhoduje o Vašom živote, keď nie Vy sami? A kto iný ovláda Vaše srdce, ak nie Vy sami? Moje srdce ovládol on. Vtedy hrejivé kreslo a veľké miesto ovládol veselý chalan, ktorý sa otočil za každou sukňou. Vedieť, že sa nikdy nezmení, ani jeden pohľad by nesmeroval na jeho adresu. No kto teraz ovládne trón z ľadu? Kto získa ten červený sval, ktorý sa nazýva srdce? Existuje niekto, kto nahradí miesto kráľa? Človek vraví, riaď sa vždy srdcom. Nie je to tak vždy....

,,Človek si všetko uvedomí, až to stratí, Cheryl. A ja.. Ja som stratil teba. Môj poklad... Prosím, odpusť mi.. Každý robíme chyby. Vráť sa ku mne. PROSÍM!"

Hlesol. Myslela som si, že on, David Christopher Washar, že on nikdy nebude prosiť takú socku, akou som ja. Ale čo... V jeho očiach, tých svetielok životom sa teraz ukázala ľútosť? Úprimná, alebo ma chce využiť ako vždy..?

,,Omyl."

Preniesla som do ticha. Pevnosť môjho hlasu naberala na intenzite.

,,Človek si vždy uvedomí, čo má, no nečaká s tým, že by to raz mohol stratiť, Dave."

Mojou odpoveďou zostal šokovaný. Čakal, že sa mu doplazím k nohám a rozplačem sa? Že ho pohladím po rozkošnej tváričke a šepnem máš odpustené?! Hooou!

,,To nie je odpoveď na moju otázku."

Zamračil sa. Za tú dobu, čo ma odkopol, som sa naučila normálne komunikovať. No stala sa zo mňa ľadová kráľovná, ktorá hrdo nosí svoju korunu z tŕňov. Ešte vždy sa mračil.

,,Ako mám odpovedať na odpoveď?"

Cítila som, že rastiem. Rastiem ako semienko Javoru. Vznášam sa nad neho a spokojne sa usmievam. Tentoraz nie.. Tentoraz som JA pánom svojho života.

,,Nemal si sem chodiť, David. Nemal si ma prosiť. Znížil si sa k toľkej ohavnosti, ako je prosím."

Ironicky som sa zasmiala, no neskončila som.

,,Čo myslíš? Odpustila som Ti? Neodpovedaj, vieš, že nie. Odpustil by si človeku, ktorý zneužíva neplnoleté, konkrétne 16ročné a potom príde opitý a sápa sa na teba? Nie! Neodpustil! Zlomil si ma a ešte sa pýtaš, čo ma zlomilo? TY si ma zlomil! TY si zavinil moju terajšiu povahu! Jedine TY!!"