Broken Chance ✔

14.

,,Vieš Will, vždy si bol jediný, kto ma chcel mať pri sebe aj cez moju nedostupnosť."

~Páčia sa mi nedostupné.~

,,Pako, vieš ako to myslím."

Pokrčil plecami. Sedíme na jeho posteli už 2 hodiny, rozprávame sa o úplných životných banalitách. Teda rozprávam len ja.. To, že spal so svojou sestrou mi žiaľ stále vŕta hlavou. Ale ja ho nemám prečo odsudzovať. Život mu naložil poriadnu ranu, oveľa väčšiu ako mne. Sme dvaja, ktorí trpeli, sme na to dvaja, ktorí si pomáhajú. A až teraz mi dochádza, aká som k nemu vždy bola. Bola som hnusná, až sebecká. Myslela som si, že keď som bola znásilňovaná, väznená v sklepe, tak mi celý svet padne k nohám. Ba práve naopak. Ľudia by mali odomňa bočiť. A už len z dôvodu HIV. Beriem lieky, dávam si pozor na prechladnutie, pretože by ma mohla zabiť obyčajná nádcha. Ale chcem vlastne žiť? Chcem len jedno, čo viem na 100%. Chcem toho, kto je nemý a má výrazné hnedé oči, chutný nos, plné pery a čierne bujné vlasy. Chcem človeka, ktorý dával pozor, aby som neutiekla zo sklepa a potom mi odtiaľ pomohol. Chcem toho, kto spal so svojou sestrou, ľúbil ju a pre svoju matku stratil. Chcem človeka, ktorí sa volá William Jesse Rodesz.

Z môjho zamýšľania sa nad životom ma vyrušil papierik. Asi som bola ticho príliš dlho.

~Viem, čo myslíš, ja si myslím to isté. Si jediná baba, ktorá nie je z mojej rodiny a trávi čas so mnou. A taktiež jediná, ktorej sa môžem dotknúť bez strachu, že by som na ňu preniesol HIV vírus.~

Opatrne sa dotkol mojej ruky a palcom ma pohladil po chrbte onej ruky, ktorej sa držal. Čudne som naňho pozrela.

,,Asi je čas na lieky.."

Pokrútil hlavou a pritiahol si ma k sebe bližšie. Preglgla som, stuhla a hľadela do jeho iných očí. Iných z dôvodu, že som nikdy nevidela tak výrazne hnedé oči. Naklonil sa ku mne, nosom sa otrel o ten môj a pobozkal ho. Ja, samozrejme stále napätá, čo sa bude diať, som len hľadela so srdcom niekde v gatiach. Pozeral mi rovno do očí, keď sa mi rukou dotkol tváre a nežne sa obtrel perami o tie moje. Potom oči zatvoril a rozpohyboval pery. Nemôžem povedať, že som sa odtiahla, že som nechcela cítiť jeho pery na mojích. Spolupracovala som.

Z našich jemných a opatrných bozkov sa stal boj jazykov. Hladila som ho po celom tele a hneď som vedela, čo mi vadí. Jeho tričko. Pretiahla som mu ho cez hlavu a on mi na oplátku dal dole to moje. Bol celý horúci, videla som tie iskričky v jeho očiach. Nedovolila som si prestať a tak sme do seba jednoducho splinuli. Bolo to krásne, naozaj. Bol dravý a nežný zároveň, nevedela som zadržať tú rozkoš, ktorá mi tiekla žilami. Dokonalé.

~Teraz je čas na lieky.~

Napísal po našom akte, po ktorom sa škeril ako slniečko. Zasmiala som sa a šla nám po lieky, ktoré nám mali pomáhať prekonať vírus HIV, alebo aspoň na chvíľu o čosi dlhšie žiť. No vedeli sme, že náš koniec bude veľmi skoro. A preto sme chceli vyťažiť z chvíle maximum.

Priniesla som mu vodu a tabletky som mu podala z ruky do ruky. Bol tak zlatý keď sa usmieval. Zapil tabletky, pritiahol si ma k sebe a pobozkal. Uchechtla som sa, teraz sme boli viac než presladený pár. Ale nevadilo mi to. S ním mi nevadilo nič.

Odniesla som prázdny pohár a umyla ho. Potom som si dala svoje lieky ja. Irituje ma to, ale nespravím už nič kvôli tomu. Podľa mňa sú tabletky zbytočné. Nakazíme sa navzájom vždy, keď ma pobozká. Zišlo mi na um sa ísť prevetrať, pretože vzduch tu bol už neznesiteľný.

Prišla som k nemu do izby, kde spal. Pousmiala som sa a odišla von. Nebudem dlho. Vzala som si bundu, obula sa a vyšla pred obrovský krásny dom s ešte krajšou záhradou. Vzduch zaváňal blížiacou sa zimou. Poriadne som sa ho nadýchla a zatvorila za sebou dvere, pri čom zo schránky nalepenej na ních vypadol list. Najprv mi napadlo, že bol pre Willa, ale nebol nijako zabalený, takže keď som ho chytila a rozbalila, na konci listu mi svietilo jedno meno, ktorého som sa bála ešte väčšmi ako strachu. Tvoj David.

-

Celá som sa triasla, zimu som cítila až v kostiach. Moju krátku prechádzku zrušil list od neho. Hnusný list od neho. Sedím na lavičke v záhrade už dve hodiny, trasiem sa od zimy a po lícach mi stekajú slzy. Prečo je ku mne tak krutý? Ja nemôžem za jeho ku*evskú matku, ja nie som ona.. Ale predsa sa rozhodol ničiť život mne. Aj cez strach som si list prečítala znovu.

2.6.2014 - Dátum, kedy som videl dievča s červenými vlasmi. Ihneď upútalo moju pozornosť jej osobnosťou. Bol som frajeríček na výške, každá mi padala k nohám. Ale ona nie. Ona bola zaujímavá, jediná predo mnou hneď neroztiahla nohy. Ale aj to sa stalo. No neskôr. Videl som v nej svoju matku. Videl som v nej ku*vu. Vedel som, že sa dlho neudrží a nožičky predo mnou pekne roztiahne. Stalo sa tak.

7.9.2014 - Deň, kedy som si získal jej srdce. Deň, kedy som získal ju. Bola chutná, ako sa bránila. Vzrušovala ma už len na pohľad. Sladká Cheryl.

10.9.2014 - Deň, kedy bola väznená v sklepe. Pol roka. Ani nevedela, aké jedlo som jej dal, koľko krát som ho polila bielou tekutinou, ktorá vyšla zo mňa, koľko krát som jej tam naplul alebo jej jedlo ani nedal. Bola v tme, ale to si zaslúžila. Neposlúchala ma.

10.3.2015 - Utiekla. Za pomoci toho, s ktorým teraz spí a ktorí je len ďalší, ktorého využije. Štetka, úbohá cundra. Nevidel som ju presne rok. Ale potom som ju zazrel a zasa s tým hňupom. Pol roka som ju s ním len sledoval.

10.9.2016 - Vyspala sa s ním. Tak predsa mám o nej správnu mienku. Ale ja si tú štetku nájdem a vezmem jej niečo, čo pravdepodobne miluje. Vezmem jej jeho. A ona bude len so mnou. Na to nikdy nezabudneš, Cheryl.

Tvoj David.

××××

No čo zlatíčka? Ako sa vám vidí táto časť? :D moc presladená, však? :/