Broken Chance ✔

9.

Neviem, či som vôbec dokázala myslieť na to, aké to bude keď na Lucasa budem musieť hrať divadielko. Popravde? Nechcela som. Chcela som, aby videl, ako ma to ničí. Aby videl, že on nie je jediný, kto zomiera. Želala som si, aby sme zomreli spolu.

Neuvedomila som si však, že sa tak aj stalo. Stará Lief zomrela s Lucasom Collinom Faithom.

Connor sa na mňa spýtavo pozrel. Akoby čakal, čo urobím. Pozerala som sa mu priamo do modrých očí a takmer sa v nich stratila. Priala som si, aby to boli Lucasove oči a ja som sa mohla pozerať do tých najláskavejších očí sveta. Ktoré na mňa nechceli teraz ani pozrieť, trpko som si pomyslela.

,,Ja.."

Povzdychla som si a zvesila kútiky úst do grimasy.

,,Vezmem mu vodu. A potom prídem."

,,Predpokladám, že chceš ísť sama."

Pousmial sa. Len som prikývla a odišla od tých dvier čo najďalej.

Hľadala som bufet, v ktorom by som si mohla niečo kúpiť aj ja. Čo jediné som však nachádzala, boli pohľady plné utrpení. Preglgla som a opäť sa zasvätila do hľadania.

Po chvíli som našla bufet aj automat s čistou vodou. Kúpila som si malú bagetku, vzala dva kelímky a naliala do nich vodu. Sadla som si na lavičky a poháre s vodou si položila vedľa nôh. Zahryzla som sa do jedla a bola som naozaj rada, že jem. V tom strese, smútku a chaose, sa to naozaj náramne zišlo.

Obzerala som sa po nemocnici. Lucas má šťastie, že ho vzali sem. Nie je to tu až tak plesnivé.

Okolo mňa prešla stará žena na vozíčku. Tie oči by som spoznala takmer všade.

,,Jessabel Washar?"

Riekla som smelo smerom k nej. Usmiala sa na mňa a prifrčala ku mne.

,,Ahoj, srdiečko. Čo tu robíš, prosím ťa?"

Zasmiala sa a povzbudivo ma chytila za ruku.

,,Čítala som o tebe. Je mi ľúto malého."

Povzdychla si a stisla mi ruku. Len som sa slabo usmiala.

,,To už je za mnou, teta."

Krivo som sa usmiala a pozrela sa jej do úprimných očí poznačenej tragickou minulosťou.

,,Lucas.. Zomiera."

Vypustila som zo seba váhavo.

,,Tak to je ten Lucas."

Zamyslene sledovala stenu pred nami. Niečo mi uniklo?

,,Vy ho poznáte?"

Okrem toho večierka nemala šancu poznať ho. Milo sa na mňa usmiala a povolila stisk svojej ruky.

,,Každý ho tu pozná. Jeho rozprávanie o tej dokonalej žene nás všetkých chytilo za srdce."

,,Prosím?"

Zrejme myslela iného Lucasa ako toho môjho.

,,Lucas. Zomiera na rakovinu. Častokrát keď tu bol na liečení, si s hocikým sadol za stôl a začal rozprávať svoj príbeh lásky so ženou jeho srdca. S Lief."

Žmurkla na mňa. Nemyslela som si, že Lucas niečo hovorí a ešte k tomu o nás, ale ani som nevedela, že tu bol už viackrát.

,,Chodil sem pravidelne. Chcel sa liečiť  kvôli tebe. Potom však upadol do hlbokého smútku a prestal si veriť. Nezvláda to."