Broken Chance ✔

Stay With Me - 1

No prečo asi ten názov? 😁áno, presne tak. Stay With Me je pokračovanie Lief z  Broken Chance. Užite si časť ❤️♕.
RockBands_Lover

Gaštanové oči dievčaťa sa pozerali rovno na dom, kde vyrastala. Na dom, kde sa udiali všemožné scény, smiech a plač. V stenách tejto starej nádhery si duchovia domu šepkali všetko, čo sa stalo. Plač bielovlasého dievčaťa po nociach a prikrčené hnedovlasé dievčatko, pozorujúce bielovlásku, ako roní slzy pre lásku. Ach, áno, mama nikdy nevedela, že som ju videla ako plače, i keď na druhý deň sa usmievala. Pre mňa?

Zavrtela som sa viac do bundy. Hoci bola jar, stále nebolo najteplejšie. Natiahla som ruku k zvončeku. Už už som zazvonila, keď v tom ma prepadla spomienka.

,,Alex, zhasni kurva to svetlo."

Otrávene som mrndžala. Mala som pätnásť a s mojím najlepším kamarátom som bola na oslave mojích narodenín. Čo si budeme hovoriť, boli sme ožratý jak dogy.

,,Lief, to je slnko."

,,Nieee, nie, to je svetlo. Zhasni ho."

Alex sa rozosmial a ľahol si ku mne do trávy. Štyri ráno. No pekne. Mama sa poteší.

,,Zasa musí všetko robiť mama. MAMI! Zhasni to svetlo!"

Postavila som sa a smelo zazvonila. Otvorila mi bielovlasá žena s ospalým a pobaveným výrazom v tvári.

,,Tak zhasnúť svetlo? Ja ti zhasnem. Ahoj Alex."

,,Dobrý!"

Ozval sa môj kamoš z trávnika. Následne na to si grgol. Museli sme vyzerať komicky. Ja som sa vyškierala od ucha k uchu na mamu, ktorá nemala ďaleko od smiechu.

,,Ah, Lief, to ste si museli dať až tak?"

,,Mami, teba trápia také zbytočnosti a ja nemôžem spať kvôli tomu svetlu!"

,,Pani Heis, však to je slnko?!"

Pobúrene sa ozval Alex.

,,Nie Alex, to je lampa. Poďte domov."

Zchuti som sa na tejto spomienke zasmiala. Kde sú tie časy...

Zazvonila som. Čakala som, že mi otvorí žena s vráskami okolo úst. Že mi otvorí a stiahne ma do objatia, z ktorého ma nikdy nepustí von. Ochráni ma, bude pri mne stále. Ale žiaľ, to sa nestane.

O chvíľu som počula kroky, ktoré smerovali ku dverám. Bola som tak napätá, že mi srdce takmer vyletelo z hrude. Staré dvere sa otvorili a ja som hľadela do hnedých očí hnedovlásky. Ako žena bola celkom pekná. Pôsobila sympaticky.

,,Lief?"

Zlato sa spýtala. Pousmiala som sa.

,,Áno, to som ja."

,,Ach, maličká! Tak dlho som ťa nevidela! Panebože ty si tak krásna. Si celý tvoj otec."

Stiahla ma do objatia. Vôbec, ale vôbec som nechápala, no objala som ju tiež.

,,Som April, tvoja krstná."

Tak to ma podrž! Prečo mi mama nepovedala, že mám krstnú? A ako to, že sa podobám na otca? Veď keď som ho videla na fotke bol mi úplne odlišný. Naozaj som zmätená.

,,Tvoja mama ma zavolala, aby som ti robila krstnú. Boli sme si blízke. Ale ja som potom odišla. Do sveta, tam bolo moje miesto. A zhodou okolností som tu. Nevidela som ťa devätnásť rokov!"